rieper

Začnime ránom, kedy nejaký iniciatívny kokot, ktorý sa vyznačuje jedine tým, že vlastní manželku, ktorú by som schuťou pretiahol nakáže prísť na piatu. Príjemné, potrénujete si ego úsmevom a prehľadným poslaním dotyčného do miest, ktoré by ste chceli navštíviť u dámy, ktorú uzmul na svoju stranu pri neľahkej púti životom. Ak je však iniciatívnym kokotom váš nadriadený (hneď nad po pravej láske túžiacimi dámi – i keď ja začínam mám pocit, že by stačila akákoľvek láska a dokonca by na chvíľu pomohla aj trocha nezáväzného sexu – lenže žiaľ, žena dneška je náročná, tvoriacich zvyšné osadenstvo môjho kancla), neostáva než nastaviť si budík na štvrtú a namiesto sprchy použiť deodorant.

Keď o pol deviatej tomu istému nadriadenému voláte s tým, že sa mu opatrne snažíte vysvetliť ako napiču odviedol svoju prácu a on vám s povzdychom typu „to je ale neschopný kokot“ č.3 prezradí, že to teda spraví v pondelok neostáva než začať škrípať zubami. Moja ústna sklovina musí vyzerať príšerne. Odchádzam žmoliť filter davidoffky a dúfať, že budúci štvrtok bude stačiť, ak vstanem okolo piatej. Predsa len, nielen výkazníctvom je človek živý a rieper po dlhodobom nedostatku spánku začína byť značne nevrlý, čo si odnášajú nevinné kvietky zdieľajúce s ním spoločný kancelársky priestor.

Žiaľ, kurvičky sú zo mňa už dosť odviazané z minulého týždňa, kedy som zverejnil ich rozbité fotky z jednej akcie, kde som ich kučíroval, na nete a nejaký buzerant im to doniesol (nemôžem si pomôcť, gentleman vo mne jednoducho neustál útok pána recesistu, ktorý sa spojil s pánom cynikom a vytvorili mocnú alianciu, ktorá zničila akékoľvek stopy dobrých mravov, správania a pudu sebazáchovy).

V zásade je fakt, že sa so mnou nebavia prínosom, keďže sú ticho a nežvatľajú večne tú istú pesničku o tom, že správni chlapi vymreli (z čoho sa cítim ako v pesničke Petra Nagyho). Jú, ale keď potrebujem pár rád ako sa preniesť cez úskalia podnikového informačného systému, ktorý Je O Toľko Lepší Ako Všetky Ostatné a Preto Stojí Kopu Prachov, Ale V Skutočnosti Je Úplne Napiču, Lebo Z Neho Nikto Nie Je Schopný Dostať Údaje, Ktoré Potrebuje Skôr Ako Po 3 Telefonátoch, Jednej Hodine a Rozplakanej Účtovníčke, začína sa PROBLÉM. Ono to v podstate ani problém nieje, keďže v zásade si ma nik okrem kvetiniek nevšíma a teda sa môžem venovať štúdiu pochybných výlevov blogerov z celého sveta, niekedy (ako dnes) si však šéfstvo predsa len zmyslí, prečo by mali sponzorovať drahého rieperka nadarmo a začína tanec. Našťastie som tento zasa raz vytancoval s gráciou. Asi to bude prirodzený talent. Alebo len skúsenosti z pohybovania sa v sračkách. Starý som na to dosť.

 

Obed

Slečinkám niekto nalial šampanské.

Poznámka: „zabiť všetkých Martinov, aby ich tisíc ráz prekliate meno vymizlo z tváre sveta.“

Začali sa so mnou baviť a dokonca začali byť roztopašné. Aby sme sa rozumeli, babeny sú občas docela znesiteľné a niekedy mám pocit, že by som mal aspoň jednu poriešiť. Potom by ale žiaľ nebolo čo milovať. A ja som človek nerozhodný. Navyše... Čo zvyšné dve? Skrátka a dobre syndróm sliepkoizmu ich chytá len občas a po dlhodobom pôsobení a vybudovanej akej takej imunity začínam prenikať do temných a neistých zákutí ich vnútorného života, ktorý, sic neveľmi nápaditý, predsa by z času na čas stál za hriech. Len škoda toho prvého dojmu. A vlastne, nebudem to zvaľovať na ne, mojej vrodenej zbabelosti. A ďalších izmov, ktoré ma nútia hľadať u ľudí skôr to zlé.

Tož prozreteľnosti bolo učinené zadosť, milý rieper musel zmiznúť na obed, aby sa obrnil pred hysterickým jačaním, ktoré si naň počká až slečny zistia, že fotografie, súc predmetom sporu sa ukázali už aj na sieti firemnej.

 

Olovrant

Hysterické jačanie prišlo z nečakanej strany. Bývalá kolegyňa, ktorej nefunguje systém tvorby rezerv, ktorý som navrhol. Elegantne som zodpovednosť opäť hodil na plecia úbohého ničnechápajúceho informatika, ktorému (a jeho manželke) som tým kompletne skurvil víkned.

 

16.ta

Hysterické jačanie kolegyniek sa odkladá na pondelok, keďže sú po dvoch fľašiach šampusu schopné po mne maximálne hádzať (teda aspoň tá na ktorú vidím, ale nebudem si brať vlastné ilúzie) niečo, čo má pravdepodobne byť zvodným pohľadom. Odchádzajú pokračovať v žití do mesta, šéf vypadol pred dvoma hodinami. Začínam mi pripomínať jedného známeho.

 

Odchádzam. Do knihy si píšem o dve hodiny viac. Zjavne niesom jediný a žiaľ zjavne posledný, ktorého to napadlo.

 

A drobná úvaha na koniec – keď tak po sebe čítam tieto riadky, pripomína mi ten môj korporátny deň grotesku z čias hlbokého totáča. Vyhrnuté rukávy a spotené podpažia sa nekonajú. Gordon Gekko je podvod.