Alive for a brief moment (pretending)
11.10.2006 16:14:43
Už som to písal. Určite. Teda, mám ten dojem. Neviem. Nejak mi po lícach stekajú slzy. Monitor je trocha rozmazaný. Rozmaznaný. Teda – slzy. Rieper neplače. Zo zásady. Jednoducho si povedal, že imitácie pocitov za jeho vodu nestoja. Veď voda je drahá. A stočné? Tiež. Ale keby som bol býval, robil by som tak teraz. Asi. Možno... A kurva, koho to vôbec zaujíma. Že život je kurva. Že je tak ťažký, až ničí pľúca. Žiadne hélium, či vodík, ale pekne poctivé olovo a tréning skokov do truhly. A nádej, že to dno vydrží. Aby po ňom nesrali húsenice a krty.
Asi príliš analyzujem a asi sa pôjdem opiť, aby som sa zasa na chvíľu znášal. Tých pojebaných pár minút bez výčitiek a sebaľútosti, ktorá príde. Či už tá pred, alebo po. Opicová.
Počúvam tvoje skurvené výčitky a nezaujímajú ma. Mám svoje. Počúvam a plačem za bránou očí s kamennou tvárou. Nepoznám ťa a napriek tomu na mne ležíš ako celý ten skurvený život. Tvoje pery a prsia, prsty a lýtka. Tvoje celá.
Asi po tebe túžim
Asi túžiš po ňom.
Asi je niekde chyba.
Asi by to malo byť inak.
Asi by to chcelo iný príbeh.
Nejaký so šťastným koncom.
Kurva...
Komentáre
teraz neviem...
dovolim si...
ja som dospel k zaveru