Ako pre závisť. Posledná firemná akcia.
Obchodníci defilujú popred moje pivo a riešia: „Rieper, ty sa nezapájaš.“ Strašne rád by som ich poslal do niektorej z tak abstraktných vulgárnych vagín, nejak však nevydáva. Som prekliato triezvy a zvracať sa mi chce len zo seba. Kedy som začal robiť kompromisy? Nie, že by ich nejaká tá piča navyše vyviedla z miery. Či vyvádzala. A ja len zaryto mlčím, opotrebúvajúc si zubnú sklovinu, pričom mi za zdroj zábavy dosluhuje predstava, ako istej snaživej personalistke pomaly pod nechty zapichávam jednu ihlu za druhou, nahý a pomaľovaný symbolmi chaosu vreštiac semiartikulované výkriky typu: „Firemná kultúra!“ a „Nech žije náš CEO!“ Tak nejak sa musí cítiť makrela, ktorá padne do bazéna plného hladných žralokov v oblekoch od Bossa, či Armaniho. Strojené úsmevy za perami úst plných zubov tak prekliato nebezpečných.
Boris Filan musí byť prorok. Alebo sa vyzná. Alebo len... Génius? Všetko, čo nikdy nebudem.
Povzdych.
Okolie hrá Spolok cvokov od Elánu a po druhom sa snažím prísť na to, ako mohol drahý Boris tak krásne odhadnúť situáciu, keď nepoznal starý dobrý korporát. Hard to say.
Pohľad do peňaženky napovie, že buď niekde splaším pár kíl, alebo som skončil. Z priehradok na mňa škúlia tri smutné dvacky. Pohľad skĺzava na čiernovlásku prekliato dlhých nôh. Zohrám to na sprosťáka.
„Počuj, nemohla by si ma založiť? Nestihol som vybrať.“
„Koľko chceš?“
„Koľko dáš?“
Niečo zašuští a pod stolom sa ruka dotkne kolena. Príjemný barter a o pár drinkov neskôr už vôbec nevadí, že si ich platí vlastne sama. Prekliato dlhé nohy v kostýme od mini- hrajú hru len pre moje oči a moja ruka skĺzava po stehne stále vyššie.
Mica otvára štandardnými rečami o skurvených chlapoch a športových aktivitách ako Novom Zmysle Života.
Popri chápavom pritakávaní, okato neúprimnom „mášpravdu“ a „presnetak“ si zamestnávam myseľ úvahami o tom, či okolotridsiatky prikrmované časopismi s aspoň jedným „glamour“ na obálkach vedia hovoriť aj o niečom inom, než tých svojich skurvených vzťahoch. Hovoriť so mnou. V období, medzi ďalším skurveným vzťahom prv, než praskne guma, či vysadia hormóny a ony otehotnejú s posledným, ktorý má tú smolu. A tom, kedy sa zmyslom života stalo vychovať tvorčeka závislého na čo najrýchlejšom ukojení vlastných túžob. Hard to say.
Nohy prejdú ku kecaniu o tom, ako ma naučia nejaký podozrivý šport s vysokou pravdepodobnosťou trvalých následkov, kedy však už mozog definitívne vypovedá službu. Na jeho škodu. Mohol nakúpiť poctivú dávku endorfínov.
„A keď to všetko zvládnem, vyspíš sa so mnou? Lebo variácie na tvoj monológ už počúvam celkom často. Alebo by sme to rovno preskočili?“
Povolanie obchodníčka nie je zvyknutá na patetickú úprimnosť a jej náhlu stratu artikulácie promptne využíva obchodný riaditeľ. To už zisťujem, že defilé veľkosti penisov šikovne maskované inotajmi v rôznej podobe je plne sústredené na náš drobný bilaterálny vesmír. Slečna v mini je v kolektíve zjavne značne obľúbená.
Téma dňa na prelomenie ľadov – „Za koľko sa so mnou vyspíš, priateľ/nepriateľ?“
Obchodníci začínajú licitovať, ženy hádžu horibilné sumy.
Všetci sa chichocú.
Zábava v plnom prúde.
Roztápam bankovku od dámy nohy a s úsmevom počúvam, ktorá sa na koľko cení. Je to naozaj úžasné. Asi ako keď hráte poker o zápalky.
Riaditeľ si to samozrejme všíma. Nemá ma rád. Má malé péro a ja som si z neho robil tropil žarty keď som nevedel, že v Office je celkom úspešnou stratégiou mlčať. Nikdy nevieš, kto s kým spáva. Heslo do manuálu. Raz snáď napíšem knihu o prežití v open space. Aj keď... Tie stratégie sú asi pre každý typ svojské. Kurz prežitia pre lúzrov. Pán malý penis si to rozdáva so slečnou part time. Dobrý catch.
„Rieperko a ty sa čo usmievaš? Veď nám niečo povedz. Si tu medzi svojimi. My nemáme žiadne tajnosti.“
(Jasné)
Niekde medzi mozgom a ústami sa tvrdo pripravené „Ani neviem, som proste spokojný“ mení na: „Vieš – jedna vec je teória a druhá peniaze na stole.“
Mysľou blysne human traffic a scéna s librou prilepenou na ústach, zatiaľ čo je hlavný protagonista mrdaný pekne odzadu chlapíkom toho môjho nápadne pripomínajúcim a večer sa rozmaže. Zatmievačka.
Možno by som mal aj na inú knihu. Ako sa kurví kariéra.
Polčas rozpadu sa skracuje.
Takmer solídna fyzika.
Zatmievačka.
Komentáre
nech sa teraz nikto neurazí...
ja som z teba a tvojich písmen občas tak zúfalá
diuša, prestaň a čítaj!!!
tak idem, maj sa ;)
a čo znamená hovoriť s Tebou?
vydrazime diusu? ;)
ale ne ;) mňa netreba dražiť
a hovoriť s tebou? veď kto iný by to mohol posúdiť, ak nie ty?
zaujimava filozoficka otazka
Brr hrozna predstava
veď to robia stále :))
možno to tie tvoje "nohy" potrebujú, aby si si ich vážil...nadsadia svoju cenu, aby si sa o ne zaujímal...možno vzbudzuješ dojem, že ti takéto hodnotenie imponuje...čo ja viem
je veľmi ťažké sa odosobniť, mať od seba odstup, ja sa na objekt občas hrám, ale len pred sebou...ostatní sa so mnou ako objektom nehrajú...
taký fajn rozhovor je asi (aj) o tom, že máš pocit, že prestávaš byť pre niekoho objektom a si vnímaný vo svojej subjektívnosti...či nie? človek nechce, aby ho niekto hodnotil, ale vnímal, možno chápal...rozumel, cítil, bol na chvíľku ním...možno
'm so sorry, but
je dobre