rieper

Revala. Celú noc a celý deň poslušná hormonálnej nerovnováhe vlastnej všetkým ženám, po isté dni než vyschnú a zošúveria sa pár rokov pred tým, než si z plánu odpíšu položku. Samozrejme... Nie vždy jej tiekli slzy. Tak to chodí. Asi. Myslím si to? Snáď som to videl v niektorom z bijákov, ktoré majú núkať pohľad do života pravých ľudí. Po ktorých si niekto môže myslieť, že servírka si môže dovoliť útulný bytík pri Central Parku. A snáď by ten niekto mohol byť ja.

Môj ohromne silný šiesty zmysel mi napovedal, že niečo asi nebude v poriadku. A že vo veci nebude len mesačné krvácanie.

„Choď do pekla!“ Takmer bezdôvodné.

„Tam už dávno som.“

„Tak do nejakého iného.“

A ticho. Pár dní ignorácie bez dvíhania telefónov a hrania na to, že sa nepočujeme. A nevidíme. Necítime.

A telefón, čo začína vieš...

Vraj sa s niekým vyspala. Vraj nevie prečo. Vraj sebou pohŕda. Nie, že by som jej chcel robiť výčitky, nechodili sme spolu a dokonca ani nešukali. Asi sme si rozumeli. Mal som ten... pocit? A keď vypila drink či dva, chcela ma držať za ruku a pozerať mi do očí. Nie, že by mi to nelichotilo, ale... Nebol to vzťah.

A zároveň bol, taký ten klasický. Môj. A ja som opäť pomaly začínal láskať myšlienku, že vymažem ďalšie číslo prv, než sa začne sťažovať a plakať mi na rameni. Než budem ďalšia bútľavá vŕba.

Prv, než si pokazím ilúzie, že existuje priateľstvo medzi mužom a ženou. Také to ozajstné, nezištné. Niekedy žasnem nad vlastnou naivitou.

Začiatok.

„A prečo myslíš, že ma to zaujíma? Že o tom chcem vedieť?“

„Hm...“

„Hm?“

„Myslela som, že...“

„Že mi na tebe záleží, lebo si tak iná ako tie desiatky pred tebou, čo som poznal a že na teba nezabudnem, hneď ako položíš tento telefón a letmo spomeniem až niekedy v zajtra, lebo budeš mať vrásky a rozídeš sa so svojím tridsiatym priateľom a uvedomíš si, ako veľmi si osamelá a tak mi zavoláš, lebo budem stále ten najlepší, čo si stretla?“

Klik.

Ďalšie vymazané číslo.

Myslela som, že ma chceš objať a cítiť, ako mi bije srdce a ponoriť tvár do mojich vlasov a vdychovať ich vôňu a stáť tak so mnou... až navždy.

Som tak melodramatický.

Dál si hlavu lámu, mám v ní vlnobytí

Jak se valej holkám šrouby do hlavy.

Ženy sú tak iné ako muži.

Nikdy som si nevyčítal, že som sa s niekým vyspal. Vždy len, že nie.

Rozmýšľam:

Či sa lieči u toho chcípáka.

Že som ju mal pretiahnuť sám a vysrať sa na...

Že som jej nechcel ublížiť.

Že si mohla vylievať srdce u iného.  

A štatisticky by som na tom bol lepšie.

Čo už.