rieper

Závislosť na heráku? Na fekálnom porne? Onanii. Láska je skrátka pekná kurva a z nechráneného styku sa zotavuješ tak veľmi dlho. Ale ten moment, kedy je zrazu všetko ostatné ukradnuté... Pocit absolútnej voľnosti. Slobody? Života. Obyčajného, pojebaného života, ktorý sa dá cítiť, počuť, vidieť, požuť, vypľuť a sprzniť... Ktorého sa dá dotknúť. Nie len tak letmo ako keď dáš  dole nejakú 15tku, ktorá zvládne zatvoriť oči a roztiahnuť nohy v pochybnom geste podriadenia, ale poctivá a úplná fixácia na inú bytosť, ktorá ťa dostane. Ako šuška americkú avantgardu. Intelektuálstvo a jeho fixácia na pičku. Ako Kelemanovo Sólo.  

 

Chcem sa skrátka zaľúbiť. Bezhlavo a tragicky. Nech mám zasa o čom písať a nefixujem sa len na vlastný kokotizmus a dobre maskované predstieranie nazývané zamestnaním. Zbaviť sa jedných kruhov a nájsť si iné. Potrebujem to ako svoju dávku. Rozšírené nozdry a pach jej feromónov na končekoch mojich prstov. Každý má predsa svoje kruhy. Aj Dočolomanský. Čontofalský. Kopec takzvaných ľudí hromadného významu.Výskytu? Zlodejov myšlienok ako ja. Budem jej zúrivo písať básne? Alebo sa zasa na chvíľu hodím na perokresbu? Alebo nemo trpieť príchuťou platoniky? Cítiť, že to za to stojí. Aspoň jeden deň.

 

Asi prišiel čas zabudnúť na vlastné sračky a skúsiť nájsť sračky cudzie. Aká to príchuť pochybnej štylistiky zisťujúc, že som pri hľadaní cesty objavil zmysel.

Krása a bolesť. Pekne spolu. Tak nejak to asi má byť. A preto sa stráca. Láska. Aby som vedel, že nejaká bola.