rieper

Osobne považujem nakupovanie oblečenia za najväčšiu stratu času. Okrem toho pri tom vždy cítim taký zvláštny ostych. Niečo ako z onanie na verejnosti. Človek si vlezie do kabínky, mrochní sa tam, skúša háby, ktoré pred ním malo na sebe 974 ľudí a predavačka mu pri tom tvrdí, že hocčo si oblečie, vyzerá v tom skvele (fakt, že by som mohol v hocčom vyzerať skvele som vopred vylúčil. Srať si na vlastnú hlavu je jedna z mojich mnohých úchyliek). A navyšenie je to zlá investícia. Ak pár tisíc presúložím, prelejem hrdlom, prežeriem, alebo prejazdím autom, vždy si odnesiem minimálne bolesť hlavy a nejakú tú skúsenosť, poprípade príjemnú spomienku. Hocčo oblečené (okrem skafandru ten som neskúšal) na mne behom 4 hodín začína vyzerať ako moľami prežraný vecheť po dedkovi a to ma hodne frustruje. No vyber si oblek s takými dispozíciami. A tak som s nepríčetným výrazom v tvári vnikol do prvého obchodu, ktorý som uvidel, odchytil najlepšiu pipulu čo som tam videl, zaťahal ju za rukáv a slintajúc zahlásil: „Potrebujem oblek“ Nedala sa zaskočiť: „Aký?“ „Netuším. Aký sa mi hodí.“ Babena mala zrejme náladu žartovať a vytiahla niečo za 18 tisíc, čo nanešťastie vysoko presahovalo moje finančné možnosti. Pomyslel som si oko za oko, zub za zub a vyskúšal 8 rôznych kombinácií. Niečo také drahé budem mať na sebe iba ak mi kamarát zaplatí (o čom žiaľ pochybujem, lebo je to kurva živočích) nejakú highclass štetku. A na slečinkine zreničky rozchádzajúce sa do viacerých strán v takmer dokonalej imitácii chameleóna bol ohromujúci pohľad. Za to týranie ľudí raz zrejme skončím v pekle. Tož... „Čo tak iný strih?“ Pokúsila sa získať opäť navrch. „Prečo nie?“ (mala nádherné prsia, tomu neodoláš) A dovliekla môj osud. Sú nádherné, tie vzťahy mužov a žien. Raz je hore jeden, raz druhý. Raz som stiahol chvost a zrazu bola na koni. Sprvu som sa hrdinsky bránil, ale nebolo to nič platné. A tak mi prischol on. Padol takmer ako uliaty – o týždeň si ho odnesiem, stačí zošmyknúť 20 centimetrov z rukávov a 40 z nohavíc. Ako vravím, príma kúpa. A to mi ešte ostala aj koruna k dobru. Holt my intelektuáli to máme ťažké. Človek sa snaží imitovať úspech a nakoniec nemá ani na posraný rožok. Blé. Našťastie sú osviežovače vzduchu zdarma.