rieper

Predstavujem si modelovú situáciu, kedy pracujem pre firmu v ktorej pracuje okrem mňa (aka rádového ekonóma s mizerným platom, avšak s o to menšou zodpovednosťou a vyťaženosťou) ešte 5 ďalších ľudí, z ktorých sú štyria manažéri postupujúc od riaditeľa divízie cez útvar až po terminus technikus „vedúci“ a jedna asistentka. Ktorá je však v praxi len ďalší manažér vzhľadom na fakt, že je ochotná príjmať telo svojho boh.. spasiť... ehm, nadriadeného, čo ju stavia do pozície, kedy môže svoju prácu (tú ktorá neobsahuje fajčenie a rozťahovanie) s prehľadom delegovať na mňa.

 

Pripomínam, že ide o model a akákoľvek podobnosť s reálnym plánom je čisto náhodná. Ak ste vôbec kedy pomysleli na možnosť, že si tento plk prečítate, vzdávate sa práva akoukoľvek formou postihovať jeho autora.

 

 

Iniciatíva vyššieho vedenia na skresanie nákladov.

 

Ideálne personálnych, ktoré sa dajú pomerne exaktne kvantifikovať, najmä vzhľadom na fakt, že 80 percent z nich tvoria náklady manažmentu, ktorý si svoje manažérske rite musí nevyhnutne voziť v autách nad 2,5 milióna, školiť sa nemôže v ošuntelých triedach technickej univerzity lež aulách tých najlepších hotelov ideálne v zahraničí a čo sa týka ostatných nákladov, žiadny slušný manažér, ktorý sa chce ráno dokázať bez zachvenia pozrieť do zrkadla nejde pod 60 litrov mesačne cash na ruku.

 

A ktoré sa rozpočítavajú na ostatných lúzro... ehm „zamestnancov,“ lebo manažment napriek svojej enormnej dôležitosti pre firmu predsa len nič nevyprodukúva a ak aj hej, žiadnemu inteleguánovi sa zatiaľ nepodarilo vymyslieť vzorec, ktorým by sa pridaná hodnota tejto činnosti dala vypočítať.

 

Čo spôsobuje, že ročné náklady na nejakého lúzr... ehm, zamestnanca sa dokážu vyšplhať až do závratných výšin predstavujúcich rádovo viacciferné násobky jeho ročnej supermzdy (ergo hrubej mzdy aj po zohľadnení všetkých možných a nemožných odvodov).

 

Zaokruhlime to na 20 miliónov.

 

Lenže stále tu ostáva tá iniciátíva. 20 mega na oddeleníčko o pár ľuďoch je predsa veľa. Zaplatíme teda renomovanej spoločnosti, ktorá sa zaoberá eufemizmom pre kibicovanie zvaným consulting, či poslovenčene poradnestvo a zaplatíme jej, povedzme 5 melónikov za analýzu, ktorá má odhaliť priestor pre šetrenie.

 

Manažéri sú samozrejme mimo hry, keďže je naozaj nevyhnutné aby boli zamestnanci vedení patrične kvalitne, ergo aby každý z nich mal aspoň dvoch nadriadených, ktorí ho môžu podľa ľubovôle, či chuti zdrbávať.

 

Ergo ostávajú ako obeť štriacich nákladov dve možnosti. Ja, alebo radodajná asistentka. Ktorá je však vzhľadom na svoje skúsenosti pre firmu rovnako nepostrádateľná ako kvalitný manažér.

 

Ergo si napíšem adieu a so slzou na líci odchádzam.

 

Firma si do výročnej správy napíše goodwill tvoriacu vetičku znenia približne podobného: „Vďaka reštrukturalizačným opatreniam sa nám podarilo znížiť personálne náklady o takmer 6 percent.“

 

Akcionári sú spokojní, lebo ich zisk stúpa.

 

Manažéri sú spokojní, lebo sa konečne zbavili nepohodlného přizdisráča, ktorý trhal partu.

 

Asistentka je síce nespokojná, lebo prácu, ktorú predtým delegovala na lúzr... ekonóma musí vykonávať ona, čo však rýchlo napraví nejaká outsorcingová spoločnosť, ktorá to isté čo vykonáva vykoná síce o pár korún drahšie, to však bude predmetom reštrukturalizácie až o rok a preto je pre firemné potreby príliš vzdialené a  irelevantné.

 

Agregovaný výsledok: Každý je spokojný, okrem teraz už nezamestnaného bývalého zamestnanca, ktorý z neznámych dôvodov necíti ani štipku vďačnosti za to, koľko radosti vniesol do inak fádnych životov korporátnej elity.

 

Samozrejme de jure.

 

De facto firma prestala vykonávať aj tú poslednú činnosť, za ktorú od reštrukturingu zaplatí o sto percent viac ako dovtedy, kedy navyše abstrahujeme od nákladov na tzv. konzulting.

 

Smutný dlhodobý dôsledok: Bankrot firmy.

 

Ktorí však opäť pocítia len ostatní lúzri ktorí si zatiaľ myslia, že sú za vodou, dúfajúc že pri jednom idiotovi to skončí.

 

Dôsledok smutnejší: Neschopné vedenie si teplé miesta nájde o to ľahšie. Einmal manager, immer manager.

 

A najsmutnejší: Ja utriem hubu.

 

Svinstvo.