Namiesto toho sedím ako čurák na ďalšej porade a počúvam sračky od chronického kokota, ktorého mi môže byť akurát ľúto. Ľúta vec, lež jediné, čo sa dá urobiť pre podobných by bola rana z milosti, ktorú im však nedám, lebo nie som tak ľudomilný aby som si tých pár rokov nechával poštou posielať lubrikant.
Je piatok, päť hodín a šedivá pracovná onania získava hrozivý rozmer recyklovanej nudy počúvajúc počuté od ľudí, čo nemajú čo povedať.
Štandardný issue.
Škrípajúc zubami zo seba robím tragikomického hrdinu, úkon, pre ktorý ma jedna kolegyňa uznáva a zvyšok nenávidí. Alebo... Možno len má v paži a ja si príliš namýšľam. S prebujnelým egom sa ale žije lepšie.
„Tieto hovadiny už nemienim počúvať. Celé je to fraška.“
Zaznel môj jediný príspevok, prestrihnúc dunivý monológ ďalšieho tajtrlíka odniekiaľ z Hornej Dolnej, ktorého ambícia a nápadne východňársky prízvuk prekladaný atrofiou svedomia a sebaúcty zahnali príliš rýchlo, príliš vysoko.
„Čo si to povedal?“
„Že je to fraška“
„Áno, je to fraška“
„Tak to sa vzácne zhodneme“
Morálka je rozvrátená, porada rozpustená.
A otvára sa otázka.
Kto mi dá referencie?
Komentáre
no kamil peteraj ti ich asi neda;)
stokrát počuté od tých čo nemajú čo povedať :))
:-)
:( Rieper
viem, že ty to myslíš inak a určite máš na to svoju teóriu :) , ale niečo mi tam nesedí .....