rieper

Čo naštve je fakt, že z toho posraného utrpenia necítim žiadne orgastické uspokojenie. Keď sa mi priateľka vyspí so svojím ex, mal by som slintať blahom. Nohavice mať zatvrdnuté od ustavičného ejakulovania a v očiach slastne vzdialený výraz závislého na heráku, ktorý si práve odpálil nervové spojenia kvalitnou dávkou.

 

Žiaľ, žiadne orgazmy sa nekonajú. V podstate sa koná úplné hovno. Po prvotnom záchvate hnevu na celý svet, kedy som chvíľu prosil vyššie entity aby tento skurvený plán vypálili a začali odznova sa dostavila ľadová letargia.

 

Chodím.

 

Dýcham.

 

Žijem.

 

Myslím.

 

Na ňu.

 

Na seba.

 

Naň.

 

A predstavujem si ako do nej vniká a ona sa chveje v slastných kŕčoch a moje skurvené éterické telo sa nad tým zasraným výjavom vznáša neschopné akejkoľvek reakcie.

 

A moje skurvené smrteľné telo naď ňou stojí neschopné akejkoľvek reakcie.

 

A tak je to v podstate za mnou. Príbeh je povedaný, pýta si však nejaké zakončnie. Klimax a epilóg patria k sebe.

 

Až na to že žiaden nemám.

 

Epílóg.