Momentálne skúšam v práci jeden nový experiment. Na všetky dotazy a otázky odpovedám slovíčkami obohatenými predponou ne-, prípadne aspoň nie-. Človek si nenavyberá.
Chcel by som tak veľmi chápať a podobať sa ľuďom, ktorí napriek sústavnému skokotizovaniu z mnohých strán okolia dokážu pretvárať svoj malý súkromný vesmír vo svoj obraz a pretaviť tak realitu do podoby, kedy sú obľúbení a ľudia sa k nim správajú ako k ľuďom a nie ako súčasti inventáru. Alebo v prípade, že nie sú dostatočne vytrvalí (resp. okolie je primálo tvárne) nestrácajú životný optimizmus a sú presvedčení, že to pôjde. Pôjde lepšie.
Je ťažké definovať začiatok. Predpokladám, že všetci tí správni spisovatelia, ktorí majú ženy, chlast, úspech, peniaze a drahé autá sedávajú a celé hodiny žmúlajú jedovito v ústach konce ceruziek rozmýšľajúc, ako kurva začať aby to nevyznelo patetický. Aby to malo spád. Lebo dobrý začiatok je rovnako skvelý ako koniec. Pre úspech priam nevyhnutný.
A hoc ikonou každého začiatku môže byť oná neskutočná udalosť zvaná veľký tresk, v skutočnosti ide o akt tak abstraktný, že ho s kľudným svedomím nemôžeme označiť za počiatok ničoho. Skutočné začiatky bývajú omnoho prozaickejšie. A, samozrejme, menej hlučné. Nenápadné.
Čo je smutné a nebezpečné. Asi ich tak niekto stvoril naschvál. Rovnako ako tupé hovädá bez empatie, ktoré sa vydávajú za ľudí. A ktorí sa cítia ublížení slovami s predponou ne- a nie-.
A reagujú.
Uvažujem, že takto kariéru nespravím. Bez záujmu, bez „drivu“ a pičovín ako sexuálne obťažovanie jebnutých sliepok, ktoré si myslia, že to k tomu patrí. Keď mi je z kolegov každý deň viac na zvracanie. Prípadne pri požadovaní istej miery rešpektu od nadriadených. Lebo napriek mojej kokotskej pozícii nie som kokot a vidím. Počujem a cítim. Nie, niesom stroj. Aspoň nie vo vnútri. To len tak vyzerám.
A domnelý stroj je nervózny. Negativistom sa žije ťažko. Preto by chcel vedieť. Chcel mať návod.
Lebo až si CEO prečíta mail, v ktorom mu núkam vlastnú medicínu, moja devíza zrejme značne devalvuje.
Nikto nepočúva rád: „Nemám čas.“ Nech je to manažér, či nula.
A horší než verbálny prejav je už len ten neverbálny. Ktorý sa vpíja omnoho hlbšie. Pretože vidí každý. S počúvaním to už býva horšie.
Komentáre
no a ja len dodam
ten kohút je
a ľudia, ktorí dokázali zmeniť vesmír na svoj obraz často dopadnú na hubu a preto neviem, čo je lepšie....byť tým fasom realistom negativistom alebo sklamaným a rozbitým bývalým optimistom...takže ak chceš návod a hľadáš začiatok....stačí si vytvoriť vlastnú ilúziu a uveriť jej ;)
Poznam...
plakat nebudem