A tak si myslím, že je fajn to občas napísať.
Až raz budem veľký a šťastný, s krásnym filmovoblieskavým úsmevom sa obzriem dozadu, prečítam svojich pár riadkov a poviem si aký som bol kokot. Potom objímem svoju krásnu ženu, krásneho syna a o to krajšieho psa, naložím sa do krásneho auta, naložím aj krásnu ženu, krásneho syna a o to krajšieho psa (koľký to inotaj... alebo... prešmyčka?), len preto, aby som sa odobral do obrovskej haciendy kdesi kde je teplo sadiť stromy.
A potom sa prebudím a je to stále na piču.
Stále som rovnaký s ovísajúcim bruchom a začínajúcou plešinou a prácou, ktorá je nudná, plná ľudí, ktorí si nemajú čo povedať a ja si zrazu pripadám, že podľa mňa natočili seriál. Aká to skrytá reklama. Aký to omyl. Nie, nemajú si čo povedať. Nemajú mi čo povedať.
Obrazy prázdnych dní sa striedajú a striedajú a ja pomaly zabúdam, aké to bolo byť šťastný. Pozvoľna.
Svet je také úžasné miesto, len ja doň, zdá sa, nepatrím.
How cum?
Komentáre