rieper

Dostal som ju sám, len. Najprv musím vykonať spoveď. Úsmev mi príde príliš... Slabý. Slabošský?

Črepy sú a budú, rovnako ako srdcia premenené na popolníky, plný zvyškov vecí, ktoré prinášali radosť. Občas sa v nich dá nájsť. Žuvačka?

Vraj tak píjaval Čeredejev, v časoch môjho takmernovinárčenia, čo bývalo nebývalo. Kurvy sa nájdu aj medzi nami a, nakoniec, ja som nebol o nič iný. O nič lepší, ani horší. Len jeden. Možno mladší, snáď menej cynický, možno až tak veľmi menej. Možno.

Nehovorím o pocitoch. Nemá to cenu. S nikým. Pár teplých slov a snáď dobrých klebiet kdesi tam, kam ma nedonesú vlastné uši len aby som začul úryvok a zatrnulo mi srdce. Áno, zrejme ešte nejaké mám. Je to vlastne zlý výraz. Dám mu meno prekážka. Moja prekážka.

Moje srdce. Môj popol a moje črepy.

Hrubý egoizmus.

Nemal som hovoriť o pocitoch. Porušiť zásady, zabudnúť na súlož a ušetriť pár prachov. Ušetriť pár tancov a horúcich objatí. Pár bozkov a žiaden sex, len to príjemné osídlo vzťahu, v ktorom sa dá stratiť. Stratiť sa v objatiach a bozkoch a hebkej bielej pokožke princezny, čo opäť nebude moja.

Mám problém, má problém.

Chce byť nežná a milá. Mať ma a nemať, byť so mnou a nebyť.

Priveľa protikladov.

Nehovoriť a nepripúšťať. Otriasť sa a ísť ďalej, hodiť všetko za hlavu. Chce byť dobýjaná? Na čo narážaš?

Chcem.

Vyletieť. Vlepiť jej pár faciek, zakričať: „Spamätaj sa!“ a znova ju objať a držať ju tak až navždy, nech zhasne slnko a hviezdy a prach z nich pohladí jej tvár a usadí sa v jej vlasoch.

Chce?

Lásky krásky.

Chcem?

Vrásky.

Stratiť sa v tme, zamatovej a hustej ako slivkový lekvár. Potichu sa vytratiť z nej, z jej bytu, jej ulice a môjho mesta, tejto krajiny a tohto sveta.

Potichu sa vytrácam.

Podlahu plnia ďalšie črepy. Pohár plný ohorkov. Prekliata prekážka. Moja prekážka.

Cíti? Cíti?

Chcel som.

Nestojí za to. Po toľkých pohároch už nič. Črepy zmiznú do koša a ohorky do druhého.

Ráno ma možno bude bolieť hlava.

A možno nie.

A pozajtra... Pozajtra budem príšerne triezvy a zlý a opäť ju stretnem, len aby sa ma pýtala prečo nemôžem byť...

Môžem.

Nechcem.

Teraz by mala prísť veta o tom, ako veľmi chcem, aby bola šťastná.

Seriem na to.

Niesom šťastný.

Čeredejev vedel ako to robiť bohatiersky. Mal štýl. Rozbíjať poháre má svoje čaro, rovnako ako plaziť sa rozbitý do postele podlahou plnou zbytkov minulosti. Príjemná paralela. Plaziť sa zbytkami vzťahov do pokojného prístavu samoty lemovanej črepmi.

Ľudí.

A pritom byť potichu a tváriť sa, že to nevadí.

Aby ste nezobudili rodičov.