Ostávajú nazmar ako žienky v mojom kancli, trasúce sa za láskou. Zaujímavé ako ju všetci hľadajú. Láska, láska, mantra opakovaná toľkým človečenstvom. Zavreli ju do filmov a reklám a kníh a hier a človek by povedal, že biedne zahynula živená len svetlom lámp a reflektorov, prípadne chrapľavou fistulou istého cigary fajčiaceho speváka. Myslím tú opätovanú a viditeľnú, ktorá okrem brania aj dáva a nie púhu platonickú, ktorej sa nedostane naplnenia a je nútená zahynúť v súžení osamelá a zavretá v biednych kobkách múrov vonkajších fasád toho-ktorého ja.
A človeku tie iskričky chýbajú, zažaté úsmevom a ohníkom v očiach, vlhkými perami, ktoré zrazu chutia až priveľmi a držaním rúk a objatím, kedy cítiš, že ten, čo stojí proti tebe nieje len nejakým skurveným robotom poslaným na zem aby slúžil ako katalyzátor slobodnej vôle teba, sťa jediného slobodomyseľného výtvoru vonnegutovského stvoriteľa.
Iskričky citov, či inšpirácií, všetky niekde strácam a môj mozog sa javí tak veľmi mŕtvym, že začína postrádať rozum.
Sediac zavretý v podzemnej kobke ako tie zárodky krás vo mne pomaly zhasínam otrávený štebotom žienok bez lásky, uväznených so mnou, nútený gúľať sizifovskú guľu do farieb vteleného antikrista, prípadne iného ekvivalentu bytosti tak absolútne zlej, že sa jej môžu klaňať len právnici.
Jemný dotyk prstov na tvári a chvíle, keď sa vnútri rozviesti a vy viete. Nie tušíte, ani pamätáte si, ale viete. Otvára sa nová cesta, ktorou môžete kráčať a nie len drobný kúsok svetla unikajúci z kľúčovej dierky, ktorú zakryje každé priehrštie bandy tieňov.
Medzi prosím a ďakujem vpisujem nemám čas K. a odchádzam. Niekam, kde sa dá.
Komentáre
zdá sa to byť už dávno
:)
safra
trefa možno hej,
chcela som to už dávnejšie skonštatovať :)
india
vurdo,