rieper

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Nespoločenská

Dlhé týždne sa pohrávam s myšlienkou, že by som mohol konečne napísať čosi poriadne. Interesantnú spoločenskú kritiku čí pár módnych viet o tom, čo za krízu tento svet ešte čaká... A snáď by sa zadarilo a na dvere by klopal pán Pulizer.

Nanešťastie som poznačený Beckovým: „Im a loser baby baby so why don’t you kill me“ a všadeprítomnou vôňou čerstvo posekanej trávy a tak nie som v stave myslieť na nič iné, než sex a na to, ako som šťastne prenešťastne zaľúbený.

 

Jar prosto nezvládam.

 

Ledva sa vyhrabem z postele vybieham na prvých pár jarných, aby som upokojil rannú indispozíciu a relatívny kľud mi tak vydržal do hodín poobedňajších, kedy si to s úľavou konečne urobím v domnelom súkromí vlastnej sprchy, len aby som na dráhe stretol tú strašidelnú bloncku odvedľa.

 

Vraj: „Ahoj Riepy.“

 

V živote som netušil, že tuší, ako sa volám. Spoločenská konverzácia sa obmedzuje na interný monológ o tom, aby som jej príliš okato nečučal na zadok evokujúci obrazy zrelých broskýň. Našťastie sa hodí do neutrálu na bezmocné trkanie typu nebo je modré a tráva zelená.

 

„Počuj a kde máš priateľku?“

„Tresk“

 

Behať bez okuliar vôbec nie je dobrý nápad. Za blondýnkou zo zadkom ako zrelá broskyňa, ktorú údajne zaujíma rodinný stav „single“ so životom takmer ako nemá groteska už vôbec.

 

„Ém, sry moc som toho nenaspal, nejaký som vymetený.“

„Hihihi, a čo robíš po nociach?“ (Šukáš?)

„Píšem.“ (O tom ako dávam cundry ako ty)

„A o čom?“

„Dizertačku.“

 

Som prosto ťažký intelektuál. V skutočnosti si už pár týždňov liečim ego chľastaním a vzťahmi na jednu noc zp vzťahu na jednu noc, ktorý mal byť úplne iný. Dizertačka zapadá prachom podobne ako moja nádej na akademickú, či akúkoľvek inú kariéru snáď okrem pouličného povaľača, bezdomovca, či iného sociálneho prípadu.

 

Blonďavý zadok sa odvrtí do péčka a moja skrúšená myseľ začína tušiť, že ju čaká studená sprcha. Susedia aspoň nezaspia do práce.

 

Navlečiem si šedivé brnenie od Berga a dobelhám pred šedivé bizniscentrum. Blížim sa k nej a srdce mi rozihrá radosťou z mp3 prehrávača, ktorého shuffle ponúkne Holku Magor. Mohla to byť Rihanna. V puzdre šramotí nedofajčený blunt a volá „Riepy!“

 

Po strašne dlhej dobe mám chuť mať chvíľu radosť a neutápať sa v depresiách uplynulých dní. V zamestnaní zmietanom finančnou krízou je to aj tak na whatever. Roboti okolo neveriacky krútia hlavami. Asi dávno nevideli úsmev. Alebo tanečné variácie na tému „mám príšernú svalovicu a žiadny zmysel pre rytmus.“ Pristaví polizei a mne je jasné, že dnešný deň bude stáť za to. John mizne a chlapci v zelenom utekajú nakúpiť posilňujúce raňajky pre náplň plnú potierania zločinu. Alles klar, Herr Komissar?

 

Znechutene si odbíjam zdvorilostnú konverzáciu s dievčinou v drsnej mini s nádhernými nohami. Bez make upu nič moc.


“Drahá moja, čo sú to za výpočty? Nie si zaľúbená?“

„Ešte to by mi chýbalo. V mojom veku?“ (Pššt, 33)

„Vtáčiky spievajú a vábia sa a ty si prestala brať tabletky. A či sa to robí?“

 

Strašne by som ťa pretiahol. Medzidruhová solidarita? Riešim jej naj kamošku. Riešime sa. Neriešime. Buď si vybrala exkluzivitu, alebo skúšajú, koľko dotykov ešte vydržím. Milujem jednu, prášim druhú a chcem tretiu. Návod na problém.

 

„Ej, ty lichotník.“

„Ako Hečkovo, Červené víno.“

 

Porada. Tri hodiny vysedávame v nepríjemne clivom meeting roome a preberáme pičoviny. Konkrétne o tom, kam zajtra na biznis obed. Konverzácia sa zvrhne na dôležitosť mojej maličkosti pre korporáciu. Tráva zo mňa zacituje krátky úryvok z Posledného skauta:

 

„Není v tom nic osobního.“

„Ale jo, je v tom neco osobního. Včera som ti šukal tvojí ženu.“

A už bez protistrany dokončím:

„Jak víš, že to byla moje žena? Říkala, že její manžel je čurák a nosí klobouk.“

 

Sálou sa rozľahne ticho a na tvárach sa usadia tu rozpačité, tam zas silené úsmevy. Nemať čo stratiť je nádherné.. Niet sa čoho báť a ... a niet sa čoho báť, vo všeobecnosti len túžim po tom z tej pakárne vypadnúť a v prípade príležitosti čurákovi tú ženu pretiahnuť naozaj. Predvčerom mi kúpila medvedíka a ja jej šampanské. Mohlo by to byť na dobrej ceste.

 

Tá do ktorej som zaľúbený: „Ty si blázon.“

„Do teba, maličká.“

„Prázdne gestá.“

„Žiadne prázdne. Vyskúšaj ma.“

„Choď do péčka.“

„Do tvojho?“

„Vieš čo?“

„Viem. Ale ty stále len sľubuješ.“

 

Čumím do monitora s Zwitterom na replay a ťukám. Pozorujem ostatných otrokov entít zvaných akcionári.

 

Ťukajú.

 

Z úvah o tom, akú pridanú hodnotu prináša ťukanie do plastových kociek ma vytŕha zvláštne hlasné: „Tak ja už idem.“ Slečne IP to dnes fakt sekne. Mám s ňou takú stávku. Keď jej napečiem tortu, dovolí anál. Čokoláda za čokoládu. Zatiaľ mi to nestačí ani klasicky a experimentujem nerád. Pracovné vypätie zavŕšime spoločnou sprchou.

 

Nie je to ono.

 

To tá jar.

 

Prvý raz predstieram orgazmus, len aby som sa jej zbavil.

 

Dotyky mi vadia.

 

Doprajem si ho až doma, fajku napchám hašom a pozerám, ako vonku pomaly zhasína nebo.

 

Jar.

 

Nezvládam, ale...

 

Ako tak oblaky domnelých opiátov opúšťajú moje telo cítim sa zvláštne spokojný. Byť kocúr tak pradiem.

 

Dnešný deň bol fajn.

 

Orgazmy sú fajn.

 

Tráva je fajn.

 

A život je fajn.

 

Je to fajn?

 

Je to fajn.

 

Aj keď len na chvíľu.

 

Iba ak.... By som sa dokázal – zaseknúť v momente tejto nirvány medzi dňom a nocou.

 

Nahý a spotený s fajkou na posteli nechať svet plynúť kdesi za oknom.

 

Je to tak.


urk | stály odkaz

Komentáre

  1. je to fajn :)
    nahý a spotený;
    a Pulitzer nepríčetne, v polospánku opretom o zvonec, indosuje za nezastihnutého adresáta svoju osobne blahoželajúcu čokoládu. ;)
    publikované: 23.04.2008 22:24:57 | autor: em (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014