rieper

Slivovička rozohrieva žilky a ja zhľadúvam zabudnutú cigaru, ktorú by som si mohol strčiť do kútika úst a oslovovať sa „Sarge!“. To zo včera. Staré boty mám preto, lebo mi nevymenili nové a ja mám na dve nohy tri ľavé a jednu pravú. Možno ich začnem exportovať do Angoly, založiac si zúrivú ľavonohú polovojenskú organizáciu, s ktorou by som tam možno mohol nastoliť poriadok.

Genocída.

Negri s ľavými nohami proti chudákom s pravými. Úbohý na kordy s úbohým, až budú všetci gingolgo. Šťastlivci s oboma pôjdu k múru ako prví. Som krutý rasista? Asi nie, len... ľavá noha, či pravá, väčší a menší nos, farba vlasov, kože. Vždy sa nájde dosť iných nepriateľov, ktorí príhodne poslúžia.

Plním sa bláznivými myšlienkami a moment strieda moment v zábleskoch vedomia pretkávaných hustou bielou hmlou pracovného iredende. Nepamätám si, ako som sa obliekol a dopravil do officu. Nepamätám si umývanie zubov, nepamätám, nepamätám, nepamätám. Nepamätám život. Žil som? Možno sa preberiem až o tridsať rokov, zvráskavený a opustený plný postpubertálnych ideálov, o ktoré som nestačil prísť, lebo som celé tie roky prežil vo sne zvanom nočná mora. Možno ma potom strčia do basy? Cvokhauzu? Anyway, koho zaujíma, čo bude o dlho predlho. Čo je teraz?

Úloha strieda úlohu a ja si nepamätám ďalej. Som poctivý robot. Po robote káva, po káve večera, po večeri nejaké tie hobbies a potom unavený sex u nej, len aby som sa dovliekol domov pred polnocou, lebo vo svojom bytíku neznesie druhú bytosť. Ponožky na operadle sú zhubou slobody a nezávislosti.

Nepamätám si, či som sa spravil. Či sa spravila? Pamätám si vzdychy a objatie lýtok, ktoré by mohli byť trocha elegantnejšie. Chýba im to povestné niečo a ona to vie. Svoje nohy nenávidí, ale nikdy som ju nevidel v nohaviciach. Vraj to robí pre seba a nie nadržaných čurákov, ktorí vo vidine zvlhnutých labií prenášajú hory doly ticho závidiac, že som ju dostal. Že sa s tým neviem vyrovnať? Who cares, inštinkt lovca. Chceme, čo nemám. Vie to využívať. Ženy sa s tým asi rodia a ja som čím ďalej znechutenejší. Z mužov. Žien. A z ľudí.

Pamätám sa, že onania po ránu bola lepšia.

Som hermafrodit?

Sebestačný.

Systém sám o sebe.

Svetlo už bliká a slivovička takmer došla.

Posvätím sa trochou dymu a Hutchinsom.

Neodpísala. Asi sa predsa len nespravila.

Je len fér.

Aby dostal šancu aj ďalší.

Makak... Či človek?

A snáď, snáď je aj to jedno.

Nebo je modré a tráva zelená a ani jedna z entít sa nestará.

As always.