rieper

Ako tak čítam vyjadrenia ľudí, ktorí sa rozhodli zomrieť zdraví, nedá mi nepridať svoju trošku. Som taký kokot, čo má permanentný pocit, že musí svetu niečo povedať. A že svet to zaujíma. Nepomôžem si, niekde som asi podedil božský komplex.

 

Hovoria, že fajčenie je zlé. Áno. Škodí zdraviu. Áno. Podobne ako chodenie do práce, šport, exhaláty, azbest v stenách, bývanie pri stĺpoch vysokého napätia, rizikový sex, mlátenie hlavou do steny, chlastanie, fetovanie a vôbec kopa vecí, ktoré robia život životom. Ak sa ma niekto pokúsi donútiť nejesť mastné jedlá, bude to mať nedozriene následky pre integritu jeho sánky. A pritom – viem, tie mi škodia asi najviac zo všetkého. Hnusné zahnívajúce kusy mäsa hromadiace sa v mojom tráviacom trakte, uvoľňujúce voľné radikály a pomaly zarábajúce na férovú rakovinu hrubého čreva.

 

Nerád obmedzujem druhých, som za slobodu. Nech si každý robí čo chce. Ak niekto chce pravidlá aby som nefajčil na zastávke, ustúpim. Ak nemôžem fajčiť na chodníku ustúpim. Dokonca aj keď ma vykopnú z podnikov, prejdem to viac-menej taktným mlčaním. Zrazu však všetci tí najtolerantnejší z tolerantných ohŕňajú nos nad chlapíkom s cigaretou a chcú ho vystreliť na mesiac. V mene tolerancie, ktorou sa oháňajú. A ja som si naivne myslel, že každý meč má dve ostria. A ani ustupovať sa nedá navždy. Jednoducho dôjdu vopred pripravené pozície, do ktorých sa strategicky premiestnite.

 

Po dobrom obede rád si rád zapálim jednu cigaretku, objednám deci vínka, na chvíľu sa posadím a predstavujem si, že to hektické koleso, ktoré sa nazýva pracovný proces sa pokazilo a stojí. Len na chvíľu. Keď tak ale pozorujem všetky tie skostnatelé hysterky a klonovaných panákov utekajúcich späť za počítač slepnúť a kriviť si chrbticu pri hľadaní burnout syndrómu, bypassu a nervového zrútenia, ešte pred tým, než doma sfliaskajú deti, pohádajú sa s drahým a do noci budú stíhať to, čo nestihli cez deň, rozmýšľam, či to má cenu.

 

Ľudia len hľadajú zámienku. Nájsť niečo, čo vás nasiera. Aby ste si mohli povedať: „Toto sa mi nedarí, lebo“ „Som unavený ako pes, lebo ani ... nemám pokoj ...“ „Etc.“ Ak by to neboli fajčiari, nájdu sa mľaskajúci, špinaví, alebo pokojní. Alebo pomalí. Neučesaní. Učesaní. Na zozname hriechov sa predsa vždy nájde niekto horší ako vy. Mne napríklad dosť vadia ľudia, čo prdia. V MHD, na zastávkach, v kanceláriách. S tým by sa predsa niečo malo robiť!