rieper

Usmial som sa. Asi som k sebe až príliš dobrý, to gesto bolo len o málo priateľskejšie než pohľad na chlapáka s tvárou lebky. A asi rovnako príjemné.

 

Povedalo mi: „Teraz ich musíš všetkých zabiť,“ a ja som mu na chvíľu uveril. Usmial som sa trochu viac a mozog zapol Tourettes od Nirvány. Pred očami potiahnutými anjelskou červeňou sa objavili obrazy plné nezmyselného násilia a vnútro zaplnila nádherná spokojnosť. Pozrel som na ruky, z ktorých na zem kvapkala krv a zasmial som sa nahlas. Otvoril som dvere a vyšiel z nich urobiť, po čom som už dávno túžil. Utopiť tento zasraný barák v krvi a začať u mojich najbližších.

 

Precitol som sediac pred obrazovkou.

 

Démon zavrel ústa a odchádzal, pomaly zostupujúc do hlbokých zákutí môjho ja, odkiaľ sem tam hodí očkom po okolí, ktorým trávim čas.

 

Asi bude pravda. Že väčšina duševne vyšinutých mužov čerpá inšpiráciu zo zdravých a zdravších vzťahov so svojou matkou.

 

Asi ma čaká podobný osud.

 

A možno, možno len prišiel čas nájsť si vlastné bývanie.

 

Netreba to vidieť až tak čierne.