Erika si vytiahla pančucháče a rozplakala do vankúša. Všetky kúsky nehy, ktoré som k nej dovtedy cítil sa rozplynuli v slzách horkosti a zármutku podobne, ako by urobil život s trpkou príchuťou mandlí. Zapálil som si v posteli. To neznáša.
„Prečo sa tak ničíš?“
„Prečo sa tak ničíš ty?“
„Ja som taká krava.“
„Na to ti poskytne stanovisko môj hovorca.“
„Si pako!“
„Erika, vieš, že si bola za posledných 7 rokov prvá, ktorú by som mohol milovať? Ktorú som miloval? A teraz tu reveš do vankúša.“
„Lebo to bolo tak krásne.“
„Lebo by si tu chcela byť s ním. Kecáš.“
„Ja...“
Za zreničkami z dymu a soli sa mi odohral príbeh z pera majstra Williamsa preložený davom iných. Niekedy je bohatá knižnica na obtiaž.
Chcel som ju zmlátiť a spraviť škandál lebo ma využila a teraz sa hnusí sama sebe. Pre to, že je sprostá a úplne rovnako sebecká ako my všetci navôkol a pritom dosť dobrá na to, aby si to uvedomila.
Že som ju miloval a ona mňa nie.
Vzlykala ďalej a mne z pľúc unikali posledné zbytky citov. Ostalo ich na to primálo. Primálo na scény a bitku. Nenávisť a vášeň a udobrovania a hádky a celú tú lásku z filmov, ktorá trvá len pár minút a preto musí byť intenzívna.
Ostali mi len spomienky na sex, ktorý aj tak nestál za nič. Utrápené ego a beznádej.
Tipol som cigaretu o vankúš a odišiel bez slova.
Erika.
Zajtra ťa opäť uvidím.
Aké to bude?
Pozn. Mená i udalosti boli pozmenené. Akákoľvek podoba s čímkoľvek je čisto náhrobná.
Komentáre
:)
vrátila som sa...
cisto nahrobna