rieper

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Oxymorná

Sedím a pozorujem. Jedna z mála činností, v ktorých tak veľmi vynikám. Niekedy si predstavujem, že sa zmením na sochu od môjho obľúbeného Donatella a v duchu úvah Dňa radosti kedysi dvoch kedysi tak vtipných pánov budem len tak postávať na piedestále a komentovať dianie okolo. Vzdialený a spokojný v každej chvíli, kedy ma neoserú vtáky. Komentovať ukradnuté kúsky lásky milencov zamrznutý v okamihu medzi smrťou a životom.
Sedím, pozorujem a som smutný. Z protikladov, ktorým ma život sústavne vystavuje. Dobre, povedzme ktorým sa vystavujem sám, život za ktorý sa cítim zodpovedný. Zoberme dobré, pridajme zlé, odoberme trocha konzumu (JjingJang) a dostaneme férového Urobora. Hady ma vždy fascinovali – nakoniec, jedného nosím na prste.
 
Som smutný a šťastný zároveň. Zvláštna trpkosť nutnosti, ktorá mi berie chuť tešiť sa na ďalší deň. Cena, ktorú musím platiť za každú chvíľu krásy.
 
Pozorujúc šedé tváre upreté do obrazoviek sledujem ten kúsok neba, na ktoré mám výhľad. Cena. Nádherná, nádherná modrosť, ktorú vidím z hladomorne plnej tmy a smútku. Oči ľudí, ktorí mi túto chvíľu platia svojím časom. Mi vháňajú slzy do očí. Zatiaľ odolávam.
 
„Prečo sa smeješ?“
„Usmieva sa a nič nehovorí.“
 
Nehovorím, slov je tak dosť. Plynú a plynú z prázdnych úst prázdych kobiek prázdnych hláv. Prázdne slová. Bez významu. Prídu/odídu a nezanechajú žiadnu – stopu. Trápne a zbytočné. A odporné. Okrádajú o chvíle, ktoré niečo znamenajú. Malicherné.
 
Usmievam sa a predstavujem si, že je jar. Pozerám ponad strechy kamsi vdiaľ a cítim sa tak veľmi plný. Plný života. A smutný za tých, čo sú ho prázdny. Zmierení s osudom v kobke a možno – nie, nie nešťastní, len nie šťastní.
 
Za chvíle ako sú tieto rád zaplatím hoc aj storočím sračiek, kedy sa budem cítiť na dne tak veľmi, že sa modrá zmení na antracit. Lebo budem cítiť. Každú chvíľu. Nenechám ich len tak plynúť.
 
Usmievam sa na straku, sediacu na streche oproti. Hrá sa – chvíľu čierna, potom biela. Život niekedy prihrá slušnú metaforu. Keď hrá so mnou.
 
V kuchynke si spravím mojito a odchádzam. Pohrať sa so strakou. Kým to ešte svieti, nech pracujú tiene. Osôb, ktoré pre straky nemajú pochopenie.
 
Nenechám to plynúť bezo mňa. Panta rei my ass.

urk | stály odkaz

Komentáre

  1. HUMOR__&__D E S I G N
    ::: HUMOR__&__D E S I G N___P O R T A L ::: - www.18.sk - FUN VIDEÁ, ANIMÁCIE, OBRÁZKY, DIEVČATÁ, FREE HRY, WALLPAPERS, GRAFIKA...
    publikované: 15.02.2007 00:24:38 | autor: HUMOR__&__D E S I G N (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. zaujímavý postoj
    .. ako sa veci menia, plynú a my stojíme opodiaľ a pozorujeme ich. Stávame sa ich súčasťou a predsa sa k nim len málokedy priblížime...
    publikované: 21.02.2007 21:07:27 | autor: Lili (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014