Skutočnosť však je, ako vždy, inde.
Rozoberme si návrh štátneho rozpočtu. Začneme prognózou, z ktorej vychádza:
- pretrvávajúci relatívne vysoký rast HDP, ktorý nespôsobuje vnútornú a vonkajšiu nerovnováhu v ekonomike (nebezpečné dlhodobé inflačné tlaky a riziká pre bežný účet platobnej bilancie); odhaduje sa, že úroveň HDP môže byť v rokoch 2006-8 tesne nad úrovňou potenciálneho produktu (maximálna odchýlka 0,4% potenciálneho produktu v 2007)
Nuž, pre pánov analytikov a ministrov to síce môže byť novinka, napriek tomu rast HDP spôsobuje inflačné tlaky a riziko prehriatia ekonomiky jednoducho hrozí, obzvlášť pri raste tak vysokom, ako prognózujú - ergo 7,1 percenta. Ekonomika nieje perpetuum mobile ani žiaden magický klobúk, z ktorého každý môže ťahať zajačikov vo farbe a počte, akého sa mu zachce. Ekonomický rast, ale aj recesia sa riadia istými zákonitosťami. Pri raste rastie inflácia a klesá nezamestnanosť (Pri recesii naopak). Je to spôsobené rastom agregátneho dopytu, ktorý tlačí nahor cenovú hladinu a zároveň sa vytvárajú pracovné príležitosti, ktoré opäť potlačia nahor dopyt a tak ďalej. A práve tu sa skrýva had v tráve (pre milovníkov cicavcov chvost v kríkoch) – prehriate, ktoré údajne Slovensku nemá hroziť. V tomto momente sa zasmejem. Prehriatie totiž znamená, že rastúci agregátny dopyt prevýši ponuku, ktorá na to reaguje – snahou o nadmerné využívanie výrobných faktorov, najmä práce. To vedie k znižovaniu exportu a následným reštriktívnym opatreniam centrálnej banky, medzi ktoré patrí okrem iného aj zvyšovanie úrokovej miery. Nuž, ak navyše vezmem do úvahy neutešenú platobnú bilanciu SR, síce nemôžem tvrdiť, že sme boli nestabilní, o úkážkových príkladoch stability, aké predpokladá a snaží sa nás presvedčiť ministerstvo môžeme len snívať.
- rast založený na kvalitatívnych zmenách – na zvyšovaní celkového faktora produktivity a celkovej konkurencieschopnosti, najmä vplyvom pôsobenia zahraničných investícií na zelenej lúke;
Tak rast založený na kvalitatívnych zmenách – asi to zasa mnohých prekvapí, ekonomický rast však žiaľ nezávisí od konkurencieschopnosti, ale len a striktne na produktivite. Súčasný vysoký hospodársky rast Slovenska teda nieje žiadnym zázrakom, ani úžasným úspechom vlády minulej a už vôbec súčasnej, ale len a výlučne logickým dôsledkom postkomunistického vývoja našej krajiny, ktorý však nebude trvať večne. Vlna investícií, ktorými je poháňaný totiž časom vyschne.
- rast stimulovaný najmä domácim (spotrebou a investíciami), ale aj zahraničným dopytom; s kladným reálnym príspevkom čistého zahraničného dopytu v celom prognózovanom období;
Budem sa asi opakovovať, ale rast stimulovaný spotrebou? Zvyšovanie spotreby kráča ruka v ruke s infláciou a rizikom prehriatia ekonomiky.
- po roku 2006 klesajúcu mieru inflácie, reflektujúcu znižovanie vplyvu úprav regulovaných cien a nepriamych daní, predpokladanú stabilizáciu svetových cien ropy a rovnovážny charakter dynamiky vývoja ekonomiky;
Nuž, tento bod vyzerá optimisticky až na zjavné štrukturálne protirečenia. Zvýšenie ekonomického rastu kráčajúce ruka v ruke so znížením miery inflácie? A nie len tak hocakým, vychádzajúc z prognózovaných hodnôt sa rast HDP má zvýšiť o pol percentuálneho bodu a miera inflácie klesnúť o 1,4. Všeho všudy absolútny rozdiel takmer dvoch percent. Nuž, vladárov by sme mali pomali premenovať na alchymistov.
- reálny rast miezd primeraný rastu produktivity práce a vývoju inflácie, ktorý nespôsobuje inflačné tlaky a vytvára predpoklady pre trvalý rast životnej úrovne;
Ehm. Rast miezd, rast produktivity práce a rast životnej úrovne spôsobujú inflačné tlaky. Jednoducho spôsobujú. Tak ako mesiac spôsobuje príliv a odliv.
- postupné zlepšovanie bilancie bežného účtu v rokoch 2006-2009, kde sa odrazí výrazné zlepšenie v tovarovej bilancii, čo súvisí najmä s rozvojom nových výrob v automobilovom priemysle;
Nuž, zaslúžilé, tomuto sa dá vytknúť máločo. Snáď iba „len aby.“
- rovnovážny rast ekonomiky sprevádzaný rastom štrukturálnej zamestnanosti, ktorý bude korešpondovať tvorbe nových pracovných príležitostí z titulu zakladania a rozširovania výrob (predpokladaný pozitívny vplyv PZI), ale aj úspešnosti štrukturálnych reforiem; ďalšími impulzmi by mali byť financie z rozpočtu EÚ a verejné investície, predovšetkým v oblasti infraštruktúry;
Tak impulzy z rozpočtov EÚ a verejných financií? V oblasti infraštruktúry? No predpokladám, že našich 20percent prepustených úradníkov bude mať aspoň akú takú nádej nájsť novú prácu pri kopaní kanálov. Je to nejakých 35 tisíc ľudí, čo predstavuje zhruba 1,5 percentuálneho bodu k súčasne vykazovanej miere nezamestnanosti.
- postupne sa znižujúcu mieru nezamestnanosti, ktorá bude odrážať vývoj zamestnanosti, ale aj vývoj ekonomicky aktívneho obyvateľstva – nástup silnejších populačných ročníkov na trh práce a súčasné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku;
Čím sa dostávame k ďalšiemu bodu. Znižujúcej sa miere nezamestnanosti. Ak zavedieme reštriktívne opatrenia na kontrolu inflácie, nemôžeme v žiadnom prípade očakávať rast zamestnanosti. Pán Počiatek si síce zo svojej ekonomickej praxe vo firmách môže myslieť, že znížením personálnych nákladov za súčaného zvýšenia produktivity práce sa zdravie firmy zlepší (a nepochybne bude mať pravdu), štát však funguje predsa len kvapku inak – ak totiž zamestnanca prepustím z firmy, mám ho zkrku, ak ho prepustím zo štátu, mám bezprízorný krk navyše. Tým nechcem povedať, že štát má radšej dotovať neproduktívne pracovné miesta zbytočných úradníkov. Netvárme sa však, že máme magický prútik. Ak deklarujem znižovanie nezamestnanosti, nemôžem ju druhou rukou vyrábať.
- zvýšený príliv fondov EÚ, ktorý výrazne podporí investície a čiastočne aj súkromnú a vládnu spotrebu.
Aha, od podpory produktivity práce sa dostávame k financovaniu spotreby. Výborne, presne to je to, čo tento štát potrebuje, ďalšie nezmyselne vyhodené a prejedené peniaze (samozrejme abstrahujem od mnohých vyvolených, ktorý sa na tom prežieraní fenomenálne priživia. No, nebudeme závidieť, aj tie vilky pod Slavínom niekto stavať musí).
V zásade teda rozpočet neprináša nič nové, ide o pár prázdnych tliachov poistených vymenovaním rizík (vymenovaním, nie kvantifikáciou pravdepodobnosti toho, že nastanú). To, že ide o rozpočet tak podobný tým predošlým ma kľudným nenecháva. To, že ide o rozpočet, ktorý by mal (s prízvukom na by) prispieť k splneniu Maastrichtských kritérií ma tiež nenecháva pokojným.
A tak sa dostávame k záveru. Prečo si vlastne myslím, že ten Fico klame? Nuž, odpoveď je smiešne jednoduchá. Nie preto, že by neplnil predvolebné sľuby. Ani preto, žeby zavádzal verejnosť nejakými výmyslami o politickej situácii (ako to robí mnoho ostatných). Nie, klame o budúcnosti a ja sa preto bojím. Klame z nevedomosti, čo však na zločine klamstva nić nemení. Hlúposť, žiaľ, neospravedlňuje.
Nie preto, žeby nerobil nič, tak ako sa nám snaží vsugerovať vláda a jej posluhovači, ktorí u nás robili takmer nić po 8 rokov.
Práve preto, že robí.
Rozdáva našu budúcnosť v prospech minulosti.
Komentáre
povedal by som
ani nie
jedine, co existuje
existuje
obeh penazi ma ine zakonistosti
minulost