Vlasy mi oslovuje vetrík a ja sa cítim zvláštne. Zvláštne… Na perách mi hrá úsmev na pol pery a ja sa cítim ako po mŕtvici. Teda nie na dne len… ten ľavý kútik sa už nedvihol tak dávno. Poloúsmev.
Odpijem si ešte trocha a zapálim Davidoffku. Pijem šampus mŕtveho a posudzujem vzrušujúcu alchýmiu života. Ešte pred chvíľou bol šampus pre bytosť a teraz je len smrteľným pozostatkom. Skoro ako... nekonečno v praxi. Nádherná filozofia. Tá fľaša by bola navždy plná života, nebyť faktu, že skončil. Zmenila sa bez toho, aby poznala pôvodcu svojho osudu. Zmenil som ju sám. Ja, spasiteľ. Boh jedného Huberta de Luxe.
Len neistá spomienka na minulý čas a zasa je to o mne. Odchádzam a na chodníku ostáva zopár črepov a mláka, ktorá sa blíži k dymiacemu filtru.
Toľko stojí život. Pár črepov a dym.
Komentáre
:)
Pekne