Pričom Carpe diem znamená strieskať sa pri každej lepšej príležitosti a najmä keď začal víkend aby som si mohol za spolku podobne rovnakých odšktnúť v diári ako ohromne šťastne žijem a o to šťastnejšie, ak sa mi na upotenom parkete plnom očí rovnako sklenných ako v zástupe závislákov na péčku podarí zháčiť niečo s dierou takej kvality, že ráno hneď po prebudení vedľa nemám chuť vykopnúť to z postele a pozvracať sa, kladúc si otázku, či sa hnusím len sám sebe, alebo je to predsa len chľastom.
Alebo by som si mohol otvoriť Murakamiho a začítať sa stránok tak obľúbených medzi kváziintelektuástvom, či zlatou mládežou, ktorá chlastá o to viac, o čo sa snaží manifestovať svoju prevahu nad malomeštiactvom, demonštrujúc pohŕdanie hodnotami, či stádovitosťou dnešnej doby, tvoriac ďalšiu z komunít, ktorá mi pije krv, len aby som si musel priznať, že ma to už neberie a predstieraním honby za vzdelanosťou (pričom sa hrdím možnosťou blysnúť sa vhodne použitým latinským výrazom tu, či tam) len odďaľujem chvíľu, kedy budem nútený vyjsť s pravdou von aj sám pred sebou a finálne kapitulovať, priznávajúc, že nikdy nič nedokážem.
Že všetok ten chlast a drogy čo kedy prešli mojím telom, pri povrchnom predstieraní, že je to len preto, aby som bol „cool“ mali za úlohu len rozdeliť život na menej kúskov, kedy sa mi zdá neznesiteľný, či úplne zbytočný na ceste ku konečnému riešeniu a že mám čoraz častejšie chuť nahrať si na mobil znelku: „Mám vás v piči, dajte mi pokoj“ vypnúť ho a tŕpnuť, či nezavolá niekto koho poznám aby som sa za svoje vnútro musel hanbiť len preto, aby som to neurobil z čírej zvedavosti nad tým, či to aj ostatní aspoň niekedy cítia rovnako, zľahčujúc si to čítaním Vonneguta, ktorý to zjavne rovnako videl (čo však môže byť len ilúzia).
Pozerám na vločky a rozmýšľam, aký by v tom bol rozdiel. Hniť niekde zaživa a rozplývajúc sa nad dojímavou lyrickosťou padajúceho snehu už nikdy s nikým neprehovoriť ani slovo, lebo to aj tak nemá žiaden efekt, okrem chvíľkového rozptýlenia.
Alebo písať nezmysly, vysedávať za compom, snažiť sa ľudom vymývať hlavy viac, než si to robia sami, hnať sa za kdejakými sračkami, len aby som zistil, že na ich druhej strane sú len iné sračky, za ktorými by som sa vraj mal hnať ešte viac. Počúvať o tom aký je svet zlý od ľudí, čo s tým nič nespravia, lebo malý osobný vesmír plný hlúpostí a preludov je vždy o toľko príjemnejší než ten veľký, chladný a prázdny a sám k nim patriť.
Prípadne sa ukájať nad tým, že som dosiahol niečo, čo by chceli iní ľudia.
A možno zistiť, že všetky domnelé problémy spôsobil serotonín.
Akože... Dosť cool.
Komentáre
veru,
a čo vidíš ty, keď sa na tie vločky pozreráš? :)
premýšľaš...a aký by v tom bol rozdiel? pre teba možno žiadny, ale pre kopec ľudí podstatný...kým sa oni pozerajú na vločky inak ako ty, môže im byť aj príjemne a nie preto, že by žili v ilúzii a snažili sa zaplniť svoj život niečim radostným, alebo to vnímali ako chvlíľkové rozptýlenie...vôbec nad tým nepremýšľajú...len sa pozerajú a vidia iné veci, ktorým veria...kým pre teba znamenajú vločky možno nepokoj a vôbec ich nevidíš, alebo vidíš len niečo biele, čo padá na zem a spôsobí problémy pracujúcim ľuďom tam vonku, ja vidím niekoho iného, napríklad deti, ktoré sa z neho úprimne tešia a cítim pokoj...nemyslím na to, že ho budem musieť odpratávať a už vôbec nie na to, ako niekoho rozhnevá...
obdivovala som, že máš toľko slobody a odvahy v sebe, že odídeš odtiaľ, kde sa ti nepáči a kľudne si čítaš Descartesa aj tri týždne, no teraz som si prečítala, že sám tomu neprikladáš žiadny význam a máš pocit, že nikdy nič nedokážeš...
...hm, čo by si chcel v živote dokázať?
prajem Ti pekný podvečer :)
tak teda neviem
ale pozor na predavkovanie, vsetkeho vela skodi... a z nekonecneho stastia tiez vie pekne...
neviem preco, ale mam pocit, ze najlepsie texty vznikaju, ked sme v najvacsich srackach, ista davka maniodepresie je ziadana...
slovami Vonneguta: Tak to chodí :)
existencialny
o par rokov neskor
Murakami
K averzii zlatej mládeže na stádovitosť: najväčšia stádovitosť je alkoholizmus. Mlaď drahá, chceš byť originál, tak sa nenalievaj liehom
A ak nič nedokážeš, nemusíš. Ani ja nič nedokazujem a odmietam niekomu niečo dokazovať. Neplatí prezumpcia neviny ?
Bravo