Vyhŕňam si rukávy a púšťam sa do bezcieľneho blúmania. Naučil som sa pár nových slov. Paralýza analýzou. Obľúbená kratochvíľa. Pohyb.
Dievča, čo nevie zaviazať kravatu si nadvihuje sukňu a on blúdi rukou po bielych stehnách. Viac nedovolí. Má priateľa a priateľ vlastný byt a nie pojebanú detskú izbu. Cynický šlabikár pre romantikov. Ema má chlapa. Chlap má byt. K bytu má auto. K autu dosť prachov. Ema je kurva.
Always.
„Čo je to kurva, tati?“
„Kurva je žena, ktorá sa chce bozkávať s kdejakým zmrdom.“
„A čo je to zmrd?“
„Zmrd je kde kto.“
„A mama, mama je tiež kurva?“
„Áno, aj mama.“
„Ona sa chce bozkávať so zmrdmi?“
„Presne tak, napríklad s ujom Vladom.“
Hľadiac na slepé nebo počítam sľuby hviezd, ktoré tam nie sú. Pozerám na tie, ktoré boli a snažím sa nájsť rozdiel. Aspoň jeden z tých, ktorý sa premenil na niečo iné, než vyhasínajúce správy o tom, že boli. Niekde a niekedy.
Stále to isté.
Ako veta: „Máš veľa práce?“
A ruka na ruke, ktorá by chcela ísť vyššie.
Napriek tomu ju tam stále kladiem.
Nepoučiteľný.
Komentáre
krajšie je radodajka ;)
a ešte krajšie
v divocine
alebo
:)
no, ludevite,