rieper

Mohol by som nadávať, ale nemá to zmysel. Z plných stránok vyberám jednu vhodnú pre túto chvíľu, tú ktorú povedal v alkoholovom opojení bývalý blonďavý Viking a súčasný finančný analytik žijúcemu spojovaciemu článku medzi človekom a opicou v jednej z tých lepších bratislavských diskoték (nočných klubov?). Lepších rozumej, že kurvy s tebou nepôjdu za pár deci, ale pár litrov. Tie z pamätného večera za veľmi ľudových 50. Tu rozumej tisíc. Celkom dosť za syfilis, kvapavku a predstieraný orgazmus. Pre mňa príliš. Navyše je omnoho vzrušujúcejšie myslieť na to, že ich doma niekto čaká. Príjemný pán, ktorý verí, že jeho slečna sa len zabáva s priateľkami. Alfa a omega. Život očami príjemného pána. Život v lži plnej sebaklamu. Budúcnosť. Čím sa zasa dostávam k úvahám o tom, že ženy sú kurvy. Možno stretávam len také. Možno ma len také vzrušujú. Možno z nich kurvy robím. Skutkami, myšlienkami, whatever. Odbočujem.

Tá veta znela: „Vikingovia nepoznajú bolesť ani strach.“ A gorila na to zabral. Stiahol sa a zmizol v tme presvetlenej cigaretovým dymom a svetlom stroboskopu, ktoré jeho odchod premenilo na krátky komiksový príbeh.

Krátky komiksový príbeh, ktorý prestal skôr než začal. Skončil. Ako mnohé iné. Ako jeden, ktorý začal vôňou vlhkého sena a skončil... skončil? Slúchadlami v ušiach a maskami, tvárením sa, že niečo nebolo a predstieraním, že na tom nezáleží. Že je len teraz odtrhnuté od bolo a bude.

Ach a ja v chvíľach ako je aj táto si celým srdcom želám, aby mal svet nejaký slušivý hudobný podmaz. Taký, pri ktorom stojí za to si ju pamätať, nech je akokoľvek presladená, či trápna, nech asociuje pocity akokoľvek nepríjemné.

A želám si, aby mal blonďavý analytik pravdu. Že nepoznáme bolesť ani strach. Žiaľ, zdá sa, že aj z mužov sa dokážu vykľuť pekné kurvy. Nech je to aj nechtiac. A že klamstvá nie sú doménou pohlavia vraj slabšieho.

Že bolesť je stará známa a strach zas pán, ktorý si vraví zajtra.

Zatvárajúc oči únavou sa bojím zaspať, lebo tma ho privedie ku mne tak blízko. Na dotyk. Na dojem. Na pocit.

Keď stojím tvárou v tvár svojim omylom, osudom tak kruto personifikovaným.