rieper

Hladila ma po ruke a druhou držala okolo pása. Samozrejme som si pred tým musel vypočuť pár lží o tom, že ona je iná ako všetky ostatné. Táto tomu napodiv aj sama verila. Napohľad.

Mala v sebe o dva deci vína viac než ja a tak sa mi ešte stále darilo maskovať cynický úškľabok, ktorý mi v tvári začína hniezdiť spoľahlivejšie než maskara Jacka Nicholsona aka Jokera v Batmanovi fajčením LNMs. V podniku iné nemali a prekvapivo boli celkom v norme. Možno som kúpil férovú dávku.

Žiadna nie je iná, než všetky ostatné. Sú len naivné a sklamané. Táto bola tá druhá a ja som sa pohrával s myšlienkou, že ju pretiahnem a nezavolám, ako som to spravil asi pred rokom jednej spolužiačke, ktorá bola tou prvou – dosť naivnou na to, aby verila na dobro, čo sa ukrýva v ľuďoch a myslela si, že potrebujem zachrániť. Asi som potreboval. Asi to potrebovala tiež. Asi stretla toho nesprávneho. Aj keď... som stále dosť naivný na to, aby som veril, že „tí správni“ ešte existujú? A že ten dojemný partnerský zväzok, ktorého budem čoskoro svedkom pod kvitnúcim agátom je niečím viac, než len dielom kompromisu a náhody?

Ach, staré dobré autorské otázky.

Zapálim krídla a pristávam. Zakývala mi pred očami a myšlienky opustili hlavu dvierkami pod lebkou. Vyprchali.

„Kde si bol?“

„Včera.“

Konverzácia dosť viazne. Okrem tých dotykov. Som unavený. Práca. Nechám ju sa vyrozprávať. Single okolo tridsiatky rozprávajú o práci rady. Vyjmúc občasné romániky nič iné nemajú. A rozmýšľam, kedy sa dostane k Nemu. Mr. Big zo Sexu v Meste, či McNiekto zo seriálov iných.

Vsádzam, že najprv prejdeme bývalých ktorých ešte stále miluje, aby sme plynulo prešli k budúcim, ktorých zatiaľ neznáša. Rozhovorí sa o láske, keď myslí sex. Nič iné už dávno nepozná.

Z druhej strany. Sama miluje stále a ostáva nenaplnená ako kunda po koite, keď niekto použil kondóm. Vyberá si nesprávnych.

Správnych hladí. Chvíľu.

A nevie, že niektoré reči zabíjajú spoľahlivejšie než rádioaktívne reziduum. Tí, ktorí ich vydržia väčšinou myslia na vnútro len v dimenziách tepla a vlhka. Mám za to.

Pri treťom chválospeve na bývalého zaostrujem do dnes. Stále ju chcem. Použiť. Aby si pripadala tak skurvene ako ja. Pomsta pre slabosť. Zapálim si poslednú tvrdú.

Asi by som s tým mal niečo urobiť, ale... Mohol by som.

Ale prdím na to.

„Počuj, ja už asi pôjdem. Tak čau. Mica.“

„Rieper...“ A ticho. Už navždy.

Na druhej strane vždy ostanú výčitky. Nech spravím čokoľvek. Možnosti, ktoré ostanú nevyužité. Niektoré sú lepšie, ako tie iné.

Ale žiadne nie sú správne.