rieper

Miestnosťou sa rozľahli slová verne odrážajúce realitu pozývajúce do ďalšieho temného dňa dlhého temného času temných raňajok duše. Nu, možno len trocha šedého. Vzhľadom na fakt, že nepoužívam TenJedinýSprávnyPracíProstriedok na dvojité W, zdá sa, že oná temná častým používaním celkom vybledla. Alebo som si prestal robiť starosti s tým, čo príde zajtra, utápajúc sa v bláhových predstavách, že to už omnoho horšie byť nemôže. Z takého toho mysticko-duchovného hľadiska, ktoré sme si my, bohatí ľudia západného typu vymysleli z dôvodu nedostatku problémov týkajúcich sa zabezpečenia na omnoho uchopiteľnejšej, neváham do davu vrhnúť dokonca explicitnejšie – hmotnej úrovni. Ergo čo zajtra zožrať.

V chladničke mi ostal jeden grapefruit a nedopitá kofola. A svet hrá veselo tú melódiu odrážajúcu výraz bohatstvo, keď sa ku grapefruitu pridruží ešte štvrtina nádrže plná benzínu mojej bielej káry. Carra. A hra zimných pneumatík v pivnici, ktorá sa čo chvíľa skončí.

Pre radosť, pre radosť vzplanutia tak teraz hrá susedom vo voľnom (nestratená) preklade: „máte čas počúvať moje pičovanie, o všetkom a o ničom a naraz?“ Nemajú. Koncentrácia sa pomaly stráca podobne ako krstný otec z pohára (pre neznalých whiskey + amaretto s toľkými t koľko sa zažiada, na kockách ľadu). Stráca sa ako cigareta, pod žeravým okom ohňa. Premieňa sa na dym a mizne tam, kam odchádzajú všetky dobré cigarety.

Rozmýšľam, či to, že sa odniekiaľ niekto (nikto) nevrátil, znamená, že tam je naozaj skvele. Že sa neoddá ohliadnuť.

Z úvah ma vytŕha treskot na dvere a za nimi predĺžená ruka inštitútu s menom štát povolaná nespokojnými nájomníkmi. Basket case sa neľúbi. Fakt, že mne sa neľúbi, keď ožrani robia bodrel pod mojimi oknami ich nezaujíma. Verejné priestranstvo je pre všetkých a neadresný výjazd omnoho drahší než adresný. Ten nemá kto zaplatiť. Služba vlasti sa už asi nenosí. Polizei nepije. Je v službe.

Pre radosť vytáčam basy na maximum a čakám na reakcie. Po pol hodine sa nič nedeje a tak ich zasa sťahujem a všetko vypínam. Beriem to ako malé víťazstvo slobody a malú prehru mojej asertivity, sociálneho cítenia a podobných hovadín. Začínajú ma intenzívne nasierať spoločenské konvencie.

Rozmýšľam, či opäť napísať nejakú mutáciu na téma chcema nechcema a padám. Povedzme, že do záhuby, však v skutočnosti len na párty, na ktorú ma pozvala mačka na ktorú sa vysral frajer aj keď bol panic, len aby som zabudol na mačku plnú mojej tváre, ktorú moje telo chce tak zúfalo, že sa ide zblázniť. A ktorú moje ego nenávidí, lebo vie, že preň znamená koniec. Koniec lietania a Jediovských „there is no emotion.“ Koniec etapy a začiatok novej. O ktorej aj rozum tuší, že je len dočasná.

Ísť, či neísť?

Jedna mačka však nerobí leto a ja neskôr ležiac vedľa nej opäť myslím na inú. S krajšími prsiami. Pozerám na vtáka stále ešte trochu od mačky opustenej a musím konštatovať, že zrejme myslí na to isté, čo ja. Tú istú.

Prvá mačka cezo mňa prehodí nohu a všíma si o čom si myslí, že dokazuje, že je ešte stále atraktívna a túto falošnú poklonu kráse, či vášni inej si zaberie pre seba. Vysadne na mňa. Spraví sa. Znova. Znova.(Aj keď...) Dnes večer je náruživá. Zaspí.

Bez dotykov. Bez bozkov, napriek tomu sa usmievajúc. Na hrubú dieru hrubá záplata a ona je dnes krásna. Snáď bude aj zajtra. Pozajtra. Ale potom už nie. Osamelo kráčať nocou dňa nedokáže každý, bez následkov.

Vstávam a norím sa do noci sčernetého bytu. Z linky jej švihnem jednu Lucky Strike a vyvalím sa na balkón výnimočne netrpiac komplexom z malého penisu, napriek zime nahý.

Zabudol som. Sťahujem si kondóm. Prázdny. Jeden sex bez chuti a bez zápachu. Umelý a dutý ako metafora, ktorú držím v ruke. Napriek tomu... milosrdný?

Nájdem nohavice a strkám ho do vrecka.

Je pekné vedieť, že aspoň pár vecí sa nemení. Spomenúc na „čo oči nevidia, srdce nebolí.“

Život mi dáva. To čo chcem, keď to nechcem. S niekým iným.

Šťastná trefa končí a zdá sa, že pre dnešok to môžem považovať za milú bodku. Inotaj? Možno mi osud dáva na javo, že sa mám uspokojiť s málom. Upoteným sexom s peknou micou, ktorej jazyk v ústach chutí ako kus gumy. Bez chuti.

Kráčať nocou bez následkov nedokáže nik. Aspoň som ho doteraz nestretol.

A žalostná? Žalostný je oheň sám uprostred noci.

Vkĺznem k nej a dotknem sa bradaviek. Reagujú. Stále sa usmieva. Je príjemne teplá a dobre vonia.

To však nestačí.

Nikdy nestačilo.

Mne nie.

Som proste kokot.

4 life