rieper

Spomínal som? Nie, nespomínal a ak tak snáď len v súkromí vlastnej hlavy som sa stal vyznávačom tantry. Posledná žena bola... Kedy? V piatok. Nejaký piatok. Asi ten posledný, tento som nikde nebol. Rozhodol som sa pre iný druh morbídnej masturbácie zložený z hysterických tirád ženy domácej prekladaných pokladaním skurvene drahej dlažby v kuchyni. Pre remeselníkov je to totiž práca príliš špinavá (alebo za ňu pýtajú toľko, ako by kléber riedili vlastnou krvou) a tak sa jej musí ujmúť unylý úradník.

Posledná bola s ruským prízvukom, na začiatku ktorého som sa mohol cítiť takmer ako drsniak z Jamesa Bonda a na konci ako vypľutá handra, alebo chlapík, čo zabehol maratón. Po dvoch hodinách nevládala ona, ani on. Navrhla, nech si ho vyhoním. Zavolal som taxík a ovládol nutkanie hodiť na nočný stolík dva litre. Som z lacného kraja? Vraj idú aj drahšie. A ja som sa potreboval opiť. Pred frázou ako „zajtra ti zavolám“.

A nakoniec taká skvelá. Ani sa nespýtala ako, keď som si nevypýtal číslo. Na posteli ležala nahá a fajčila cigaretu, ktorá smrdela ako seno. Pobozkala ma na rozlúčku.

Čakanie na taxík som si krátil myslením. Na Rusky a spomienky, ktoré v nich zanechám. Bude ma preklínať a nenávidieť? Alebo... Je to ako vraví tá druhá.

Má ma v péčku.