Producenti proste vedia ako na to. Asi preto majú za menami nejaké to A.C.E. alebo Big Cohonas. V podstate to je jedno. Producenti majú prachy a majú rešpekt. Ja mám malého vtáka a veľké hovno. Teda obrazne. Ale nechcel som si tu liečiť komplexy. Chcel som o superhrdinoch. A medzidruhovej láske. Xenosexe. Nasleduje brutálny spoiler. Supermuž má decko. S nikým menším ako Lois. Lois, to je tá jeho. Vyvolená. Nie VyVo. Skrátka tak normálne. Ako keď muž stretne ženu a proste ju uvidí. Alebo žena muža. Muž muža. Žena ženu. Akurát, že v posledných dvoch prípadoch je splodiť deti problém. Zaujímalo by ma, aké je to. Byť v posteli taký dobrý, že sa do vás spraví Superman. Superman je predsa muž z ocele. Guľka, ktorá ho trafí do oka sa neškodne odrazí. Nezraniteľný. Ako to, že potom cíti? Všetky tie jemné vzruchy, ktoré predchádzajú slastnému chveniu, kedy sa zo semenníkov napumpuje spermat aby tie malé bičíkovce zahájili svoju cestu k zdárnym zajtrajškom? Oceľový muž. A predsa tak nežný a jemný. Aby dosiahol orgazmus s obyčajnou ženou. Tak tvrdý, a predsa tak mäkký. Zdá sa to nemožné. A predsa. Zraniteľné miesto priamo na žaludi. Lex Luthor by bol vo vytržení. A nemusel by sa srať s kryptonitom.
Anyway, niekde som čítal, že každá doba potrebuje svojich hrdinov. A že bez nich je ľudstvo hodné menej ako mnoho málo. Úplné hovno. Ľudí ako sračiek a hrdinov ako šafránu. Keď sa však tak zamyslím, nik mi nepríde na um. Žiadny priateľský sused v modrom pyžame sa nekoná. Pritom nás filmy učia, že hrdinovia sú horší ako švábi. Batman sa vracia, Superman sa vracia, Janko Slota sa vracia... Všetci. Asi tam bude niekde problém. Hrdinova vracajú a vlak ide ďalej. Lois je frigidná a ľudstvu ostávajú len stropy.
Komentáre
fajn