rieper

Nechýbal.

Zdá sa, že ho to nezaujíma. Vtáky sú holt dosť nespoľahlivá vecička, pomyslel si spomínajúc na riaditeľovho, ako tak smutne visel do pisoáru len chvíľu po tom ako si musel vypočuť pár ód na tému aký je dlhý.

Samozrejme zápis z porady, len s mĺkvou tridsaťsekundovou pauzou medzi predmetnými slovami, zrejme aby to zaregistroval aj nový predmet záujmu a mohol sa milo začervenať len pár minút pred tým, než bol pozvaný na párty. Na ktorú autor pozvaný nebol. Po ktorej sa bude nejaký ulízaný kokot informovať prečo.

Ako so sólom na bendžo a predčasnou ejakuláciou. Každý vie, že to príde, no nik sa na to neteší.

Napodiv bol vyslovene krátky. Rozhodne kratší než autorov, ktorý si tak spokojne visiac a pokyvujúc do druhého (pisoára) začína uvedomovať možné príčiny chýbajúcich pozvánok na akcie. Asi si nabudúce pôjde radšej sadnúť. V inej firme. Možno niekde, kde bude šéfovať žena. Taká normálna, žiadna zúrivá valkýra, ktorá si musí nechávať depilovať hrudník.

Otázkou ostáva na čom to fičí plemeno ulízaných kokotov, ktorým sa ich pidišaškovia zdajú tak obrovskí, že neváhajú šíriť do okolia sprostosti a – samozrejme – na čo balia ženy, ktoré ľuďom ako autor tvrdia, že hľadajú „hlavne niekoho milého so zmyslom pre humor“. Nie je prvý.

Niežeby som závidel, len... Sedím celé dni v kancli plnej takých... trofejí.

Je to na nevydržanie.