rieper

Niektoré ženy majú od prírody dar vyzerať vzrušujúco. Nie ako tie umelé kráľovné krásy u ktorých má človek strach dotknúť sa im tváre, aby sa nerozsypala na tisícky maličkých kúskov ničiac ilúziu nádhery podľa katalógu. Vyzerať chtivo a náruživo sľubujúc, že až sa vedľa nich ráno preberieš, Johnny sa ti postaví do pozoru bez ohľadu na to, koľko čísel z teba noc pred tým vydolovala. Koľko si toho vychlastal. Čo si šňupol.

 

Alebo sú také všetky, len... nie pre každého. A človek na svojej púti stretne fúru ľudí, ktorí znamenajú fúru vecí pre všetkých ostatných, len preň nie. Rasa spiacich úžasností, ktoré na prebudenie potrebujú stretnúť aktivátor. Aby rozkvitli, kde iné sú rozkvitnuté pre všetkých, vábiac obete vôňou pôsobiacou práve tam, na čom záleží. Kvety a predátory.

 

Mačka bola z tých druhých, kundička, ktorá postavila do pozoru všetkých rádobybonvivánov, markízov a milovníkov, dotlka sa a láskala a priadla. Nechala sa seknúť, len aby ich v zápätí chytila za gule a odtrhla ich v báječnej extáze bolestnej rozkoše, nechávajúc ich kdesi za sebou vyčerpaných, prázdnych a hnusiacich sa sami sebe. Zmrzačených. Gladiátor lásky, ktorý rád poskytne potešenie aj publiku, žijúc z ich úcty. A slávy. Z lásky?

 

Jej dotyk trval už 6 rokov, stále majúc pred očami kučeravé vlasy a vzdychy v ten jediný raz, čo mi dala len preto, aby som ešte týždne po „tom“ zúrivo 5 ráz dennne onanoval v márnej snahe zabiť v sebe chuť na ženskú, ktorá ma použila a odkopla. Umocnenú zúfalstvom z vlastnej bezmocnosti. „Je to kurva, kurva!“ opakujúc, zvierajúc ho v ruke s nozdrami zaplnenými jej vôňou, ktorej sa nedalo zbaviť, ani vzdať. Fyzická bolesť plná nenaplnenej túžby. Láska? Každopádne jedna z najsilnejších, čo som kedy cítil.

 

A stretával ju. S tým, či oným, zo začiatku namiesto pozdravu úsmev a potom len výzva, ako som sa časom menil, ona ostávajúc stále tá istá. Rovnaká.

 

Pohreb a miesto poslednej rozlúčky stojac tam ku cti starého pána. Počúvajúc príhovory sráčov, ktorých volal priateľmi, čo neváhajú využiť možnosť jeho odchodu na spílanie svetu a masírovanie vlastného ega. Počúvajúc múdrosti o nezištnosti, živote a morálke z úst dávno mŕtvych. Pár klamstiev a cynický úsmev na perách. O mŕtvych len v dobrom. Milujem pohreby. Sú tak plné príležitostí.

 

Stretnúť starých známych.

 

V čiernych topánkach končiacich až kdesi pod zadkom podľa vzoru kuriev, ku ktorým ma dohnal jediný dar od sukuba menom Mačka – túžba. Kde sa tu vzala? Johnny preklenul tú priepasť rokov dvíhajúc sa, stará známa. Odkiaľ to pozná? Červenajúc sa pri márnej snahe zakryť vybuleninu na nohaviciach značky Otto Berg. Zasa majúc osemnásť. A skúška charakteru, hodiac za hlavu všetky tie predsavzatia a sľuby nazbierané za roky výčitiek. Že vôľa je len ilúzia, keď príde na chuť.

Pár neistých krokov a ruka na ramenách, mieriaca kamsi, kde sa chrbát začína obliť prísľubom.

 

Šepla: „No dovoľte?“

Šepol: „Už ma nepoznáš?“

 

Oči a pochopenie. Ruka pomaly klesajúca ku slabinám. Tlkot srdca, ktoré mi ide rozhodiť hruď. Ktoré musia počuť snáď všetci. Tajomstvá nie sú, keď o nich vedia dvaja. Zrýchlený dych. A trápna výhovorka pozostalým. Držiac jej kabelku pred rozkrokom a ju, žiadúcu a vzrušenú v ruke druhej. Stoporená kondolencia.

 

Kráčajúc k autu alejou borovíc, opakujúc mantru: „nesmieš ju pobozkať“ a dotyky za čiernymi sklami tam, kam som myslel, že neprídem.

 

Fajka v aute pred cmiterom. Orgazmus. Úsmev. Mačka pradie hovoriac: „Snáď už nie si príliš starý. Na ďalšie kolo.“ Nie som príliš starý. Jeden hambáč v McDonalde, kradnutie hranoliek a smiech. Číslo na parkovisku. Číslo v milostivo prázdnom byte rodičov. Smiech a buchnutie dverí chrapľavým hlasom „Tak ahoj.“

 

Keď ahoj znamená zbohom. Raz pre chlapca, raz pre... muža? Ktorý už vidí tie jemné vrásky a cíti, že pleť už nie je tak jemná aj keď prírodu trocha silikónu dokáže presvedčiť o opaku.

 

Milovanie s príchuťou sna a jediný dôkaz v podobe rozlámaného tela až sa prebudím a zistím, že stačí myšlienka na ňu a Johnny sa postaví do pozoru bez ohľadu na to, koľko čísel z teba deň pred tým vydolovala. Koľko si toho vychlastal. Čo si šňupol. Asi už navždy.

 

Vyložím si nohy na stôl a zapálim cigaretu. Zo skrine vytiahnem Six Isles a nalejem si symbolickú. Darček k narodeninám. Že to zas bolí. Fľašu odložím späť. Na zasa o rok. Snáď až ju dopijem, konečne zostarnem. Na chyby, z ktorých sa nepoučím.

 

A na večne mladých. Mužov, ktorým starnú len lásky. Zatiaľ.