rieper

Pretiahnuť sa ich asi neoddá rovnako, ako počúvať tie prijebané reči o tancovaní, ktorým mi každý deň od 15tej začínajú piť krv. Kurvičky nemajú ani páru o tom, že tanec je len predohra k poriadnemu koitu a ako taký by mal slúžiť len na prekrvenie ich labií majora a minora a možno sem tam aj ostatných zaujímavých orgánov, ktorých latinské názvy nepoznám. Kurvičky to berú ako pojebanú spoločenskú udalosť a možnosť kultúrneho vyžitia sa. Po tom, ako som mal možnosť zhliadnuť ich partnerov ma však táto krátkozrakosť neprekvapuje. Predstaviť si podobné indivíduá (including myself) ležiac na nich a odfukovať s pocitom dobre vykonanej práce, predpokladám, že by som asi tiež zvažoval antikoncepciu formou „namiesto“. Je mi však ľúto tých chalanov, lebo pred sebou jasne vidím budúcnosť, v ktorej sukuby pri prvej možnosti férového sexu s niekým normálnym svojim untersamčekom s chuťou a radosťou nasadia parohy. Človek tak zvažuje výhody možnosti 99,99 percentného zisťovania otcovstva.

 

Nie, asi nebudem konzistentný. Asi ani ľudomilný. Asi by som sa mal prestať diviť nízkemu počtu ľudí, ktorí občas trávia čas v mojej spoločnosti. Nasrať. Som profesionálny cynik a stále mám tie svoje presýpacie oči a vidím Pravdu. Tých pár skurvených ilúzií, ktoré si vytvorím tu budú len preto, aby som to vydržal sám so sebou. Ach a ja, že kam sa podel môj egocentrizmus. Už som sa bál, že sa zo mňa stáva ľudomil. Nejak mäkknem. Asi dôsledok pokročilého veku. Stáva sa zo mňa úplný sráč, čo je o to smutnejšie, že si celý ten proces uvedomujem a niesom v stave s ním nič robiť.

 

Jednoducho to nefunguje. Jednoducho sa už nedokážem tváriť, že ma trápia prízemné pičoviny. Otázne je, ako dlho ešte dokážem zakrývať fakt, že jediné, čo ma na tejto práci zaujíma je skutočnosť, či mi pár dámskych kolegov ukáže bradavky. A ako dlho udržím tajomstvo, že ma to pravdepodobne bude zaujímať v každej inej práci. Dúfať vo fakt, že sa niečo zmení. Že sa ja zmením. Nič také nepríde. Nedá sa to. Mám sa odovzdať pojebanému osudu a čakať, že zrazu precitnem a budem mať 50siat? Vypnúť sa? Skurvená to činnosť – práca. O čo horšia – nuda. Tak veľmi nekonečná.

 

Všetko je tak smiešne jednoduché. Všetky pojebané úlohy som stihol za dva dni a teraz tu musím sedieť ako kus hovädzieho na grile a pozerať sa, kto nakoľko dokázal sofistikovať svoju osobnú pretvárku. Aj tak nezaberá. Na mňa. Ale otravuje. Bože a ako veľmi. Súdiac podľa situácie by sme mali mať navždy jar. Zelenú. Čítať pičoviny ostatných, ktorý si z kokotizmu spravili živnosť. A nemôcť ich za to ani odsúdiť, prec som vnútri rovnaký. Len si občas uvedomím, ako veľmí súsom malí. A ako veľmi som sám kokot. Ako veľmi je to úbohé? Príliš.

 

Ako sa sráči dokážu sťažovať na to, koľko. Koľko majú úloh, práce, ako málo času - snažiac sa zakryť skutočnosť, že nič okrem kokotizmu nemajú a ako veľmi by boli – ničím, stratiť tú prijebanú činnosť. Nuž mám pre vás novinku – jedného dňa niekto príde na spôsob, ako dostať pojebané neužitočné a zbytočné dáta do okienok aj bez vášho pričinenia a potom budete konečne fenomenálne v riti. Všetci. Nakresliť baráky, vymyslieť kolesá – to všetko raz niečo spraví za vás. Nás.

Ako vôbec niekomu môže záležať na zamestnaní, v ktorom nič nerobí? Na živote v ktorom nič nerobí? Nič reálne a tak prázdne. Byť substitútom. Dočasnou nahrážkou. Ma má napĺňať. Ma nenapĺňa. Som vadný? Načo sú mi vôbec pojebané peniaze, keď nikdy nedokážem zarobiť toľko, aby som si kúpil čo chcem? Keď sa to nedá kúpiť?

 

Nik s tým nič nespraví a nič s tým nespravím. Neviem ako na to ani kde začať. Ani s kým. Ako. Prečo. Toľko otázok. Poznám všetky odpovede, ale chýba tá správna.

 

Kokos, pre koho vlastne robím? Pre koho som zamestnaný? Pre seba? Aby som mohol chlastať a šukať. Asi áno. Asi by som vydržal aj bez. Chlastania a šukania. Bez práce. Nakoniec, práve kvôli nej sa mi nedostáva ani jedného ani druhého. Zato sa mi dostáva frustrácie. Snáď by som ju mohol predávať. Asi by som aj mal. Nekúpi niekto? Vyzretú a príjemnú. Rôzne druhy. Rozdám a požičiam. Vracať nemusíte. Vlastne, zvracať asi pôjdem sám.