„Ahoj, ako?“
„Skvele... Ako ty?“
„Skvele. Čo máš nové?“
„Nič. Prepadol som úskaliam totálneho flegmatizmu.“
„Sa máš.“
„No jo, ako vždy. Lucky boy. Čo ty?“
„Zistila som, že ho milujem.“
„Super. Nemala si to zistiť skôr? Napríklad keď si s ním začala chodiť?“
„Ale veď vieš, aké to je...“
„Neviem.“
„Prosto všetko. Motýliky v bruchu a tak.“
„Hm.“
„Je taký úžasný.“
„Tak to je fakt super. Počuj, musím ísť niečo porobiť“
„Čau.“
„Čau.“
„Cmuk.“
Jeden z mnohých dialógov odohrávajúcich sa na dennej báze. Ona sa potrebuje niekomu zveriť. On je ten niekto.
Vzťahy mužov a žien.
Keď sa kamarátstvo obmedzí na rozprávanie o tých druhých.
Ďalší level?
Alebo... Prečo sa ľudia tak menia, keď si niekoho nájdu?
Pretvarujú sa predtým, alebo potom?
Komentáre
ešte dobre
myslím, že to nie je pretvárka ani predtým , ani potom...je to vývoj...vzťahu , pocitov a pomenovania...
je to proces :)
ĽuDIA sú už takí...
blbooost
hm
kami: Nahodou ja omnoho radsej pocuvam ako rozpravam. Mam take stigma ze ked rozpravam zvacsa poviem prilis. Co mnoho ludi zle berie :) S pocuvanim neprohloupis ;) A navyse sa kopec veci dozvies, hlavne ked hra nejaku ulohu alkohol :))
a mame to tu
to "povedat prisil" je dost relativne slovne spojenie. tu sa v poslednej dobe drzim toho, ze nerobim veci, za kt by som sa mala hanbit. pred sebou :D ziadne One night stand a tak :DDD