rieper

Potrebujem sa ožrať. Potreboval som, sám či s niekým si aspoň na chvíľu vyhnať z hlavy rozum tak, aby ostala len tupá hmota, ktorá by trebárs mohla zajtra bolieť, ale.... Nakoniec mi to nestálo za to. Srať na chľast a jebať problémy, ktoré sa nevyriešia. Potreboval by som si vytrhnúť srdce a hodiť ho do kanála a potom šťastný odtancovať do západu slnka.

Srdce so šťastím nič nemá. To endorfíny. A tie spoľahlivo dodá aj heroín. Nie, že by som nevedel nič o depresiách a emočnej bolesti, ale je tak pasé. Múdremu napovedz a spoľahlivá parafráza.

Nakoniec som skončil pred posilkou plnou dobre vyzerajúcich mužov s podozrením zrejúcim v mozgu, ktorý uzavrel pakt o dočasnej spolupráci s rozumom. Že všetci tí skurvení kulturisti sú buď notní introverti, alebo jebnutí. V piatkovú noc si brúsiť svaly. Impotencia? Homosexualita? Osamelosť? Bolesť? Aké sú ďalšie motívy nočného týrania, ak nie niektorá z bohatej plejády sexuálnych, či iných úchyliek.

Len aby som potom stál pred ňou a opäť si pripadal tak sám. Introvert s mesiášskym komplexom. A jediný osamelý, pozerajúc do živoriacej kaluže na obláčiky vychádzajúce z pľúc, porodené žeravými uhlíkmi, z ktorej sa na mňa škľabí tvár tak podobná mojej. Ách tak vitaj, pojebaná sebaľútosť, ty stará známa. Papuče máš pripravené a v krbe horí príjemný ohník. Opečieme opekačky a lupneme trocha vína a snáď pošpásujeme s tou blonďavou kundičkou, ktorá sa usmieva z lavičky oproti.

Blonďavá kundička má štrnásť, obmedzené konverzačné vrstvy a mne tak príde, že do kanála patrí okrem srdca aj mobil. Tak to chodí, mladé naivky predstierajú záujem aj za slimku.

Staršie a ostrieľanejšie už stoja viac, ale... A mne tak napadá, že do kanála okrem srdca patrí aj mobil. Aha.

Platonické lásky, čo sa ozvú, keď niečo potrebujú, keď ty potrebuješ tak veľmi veriť v ... Alturizmus? Skrátka a dobre opak všetkých –izmov, ktoré vyznávajú sebestrednosť ako jeden z pilierov každého osobného vesmíru.

Tie, čo sa ťa ešte včera nevedeli nabažiť, lebo... A dnes im už nestojíš za jedinú zasranú kávu, lebo sa vrátil niekto, s kým sú už dlho, lebo s ním sú dlho a napriek tomu sa vyspia s kadekým šepkajúc do uší hlúpe historky o škorici.

Vždy sa zamilúvam do kuriev. Asi to bude jeden z tých patologických znakov osobnosti, o ktorých mi hovorila ďalšia. Tentoraz forenzná psychologička.

A tak čítam ďalšie „Inokedy“

A odpisujem „Už nebude a už mi nikdy nepíš. Chcem si ťa pamätať takú a nás takých. Radšej minulosť, než budúcnosť, v ktorej ťa nenávidím. Z veľkej lásky. Rieper.“

Kliknem  na odoslať, keď tu starý verný posol zlých správ jedovito pípne.

Baterka.

Dohady.

V parku a vo sprche.

Ako vravím, koniec románc, ktoré nemám komu povedať, lebo dnes už nikomu nezavolám. A možno ani zajtra a pozajtra a snáď... Snáď ani nikdy.

Taká malá, osirelá dráma.

Hádam už posledná.