Len pár decentných výkrikov do tmy. Dokonca sa mi podarilo zistiť, čo je dolorista. Čo je skvelé, som bohatší o slovko, ktorým môžem ohurovať naivné šušky po baroch a s pocitom ťažkotonážneho intelektuála hromadného ničenia byť v zápätí s prehľadom posielaným do piče. Samozrejme, kto chce s vlkmi viť (asi skôr vyť, nikdy sa to nenaučím) musí s nimi piť.
Po baroch asi vsadím na svoje nové, skvelé a úžasné elektronické udělátko, ktoré ma stálo zvyšok drobných z môjho účtu. Njn, nasrať na peniaze, budem žiť z lásky. Každopádne sa pekne ligoce a keď odbočím zlým smerom, splašene pípa a prepočíta novú cestu. Báječná kotva. Niečo také by som potreboval pre city. Tu odpočte doprava. Po sto metroch jej kúpte kyticu. Teraz už určite jej.
Dolorizmus si schovám pre zachladené intelektuálky a bigotné katolíčky. Tuším to bol Henry Miller, čo napísal, že najlepšie jebú. Asi by som to chcel vyskúšať. Len tak. Zbaviť sa pojebanej sebaľútosti a výčitiek a na chvíľu robiť, čo ma baví.
Ako teraz. So včerajškom mám jednu vec spoločnú. Zasa seriem na prácu. Nakoniec, všetko som delegoval na ostatných. Rozmýšľam, dokedy sa tie sprosté –ničky nechajú komandovať. Zatiaľ som nepriestrelný, chce to pán veľký oný. A ja sa s potešením pochválim cudzím perím. Za všetko to skladanie telefónov. Začiatky sú možné len s čistým štítom a mne odpustenie veľa nehovorí.
-ičky z kancla majú dovolenku a ja mám čisté okná a tak sa podieľam na kráse dňa sediac na parapete. Fajčím a popíjam kávu. Teda, fajčil a popíjal. Sentimentálnosť. Ako kedysi dávno, keď som maľoval. Well, učil sa. Už sa ani nepamätám ako, prečo som prestal? Možno som nemal talent. Ale – pro radost. Sa oplatí. Netreba mať talent. Pro radost vzplanutí, bych zachoval si citu. Apatia je piča. Je ako žiť podpriemerom.
Nuž a čo ten trápny výlev? Snáď len – poďakovanie. Jednej skvelej dáme, s ktorou by som si zahral v mature porne. Obrazne myslené. Môj eufemizmus pre starobu. A – lásku? Nu, povedzme vďačnosť.
Lebo je krásne príjemné, keď niekto chvíľu počúva. Tak naozaj, mňa či vás. A nerozmýšľa nad tým, čo vzápätí povie sám.
Lebo je krásne a príjemné, keď vám niekto povie, že ste skvelý a výnimočný. Nahlas.
A... pohladí? Povedzme pohladí.
Lebo ja som skurvene krehká bytosť a potrebujem uznanie. Egál, či mám hrubý pancier.
Komentáre
a ked sa zmeni tak bude farebny :)))
nestras
fajn clanok,
hej