rieper

Čo už, prdieť naň, tento jeden sa kedysi dávno rozhodol, že si život aspoň trocha užije a hoci tá nenávidená existencia súčasnosti neimituje jeho predstavy ani chĺpok, nemusí to tak trvať navždy.

Nakoniec, maska ani pretvárka sa nedajú nosiť stále a všetko zvláštnym spôsobom vypláva na povrch. Hovoria tomu božie mlyny a ja som si korporátny život obliekol ako plášť, ktorý však začína byť značne obodratý a priznám sa, že žaloba za obťažovanie by na moje ego zapôsobila viac, než značne. Alebo aspoň nejaká závažné porušenie pracovnej disciplíny spôsobené podnapitosťou, či iným hriechom nezlúčiteľným s bežnou spoločnosťou prostou akýchkoľvek deviácií. No nevzali by ste to? Možnosť byť výnimočný? Veď za čo stojí nalinkovaný život bez problémov...

Ale dnes to ešte nebude, slečna cíti potrebu sa zveriť.

„Vieš, rieperko, čo sa mi stalo?“

„Hmmm?“ (Nie a keď mám povedať pravdu, ak sa nechystáš povedať, že by si si to so mnou chcela skúsiť, tak ma to neveľmi zaujíma)

„Bola som včera tancovať!“

„Aha“

„A vieš ten chalan...“

„Aký?“

„Ale vieš, ten...“

„Aha“

„No, tak ten je úplne divný... Úplný mongol, stále rozprával ....“

 

(tu nasleduje krátka nezaujímavá pasáž o tom, aký si najprv myslela, že bol skvelý, že s ním chcela 15 detí a 100 vnúčat a dom niekde na vidieku a psa a mačku a dovolenku v Juhoslávii a o tom, ako ju veľmi sklamal, lebo - je podľa mňa príliš náročná)

 

„Mmmáno“

„Nie je to strašné, keď niekto sklame tvoje očakávania?“

„A ako ich sklamal? Chytal ťa na miestach, na ktorých by nemal?“

 

Zarazí sa. Prihrávka na smeč?

 

„Nie, prečo? Podľa seba súdiš teba?“

„No rozhodne, ja by som ťa chytal len na takých...“

 

A začervená sa.

 

Je to tak dávno, čo som videl červenať sa - dievča. Červenať sa - tak prirodzene – rozliať si farbu po líčkach a roztrieť ju a zakryť nefalšovaným cudným úsmevom a sklopením očí. A zrazu zisťujem, že mám pred sebou úplný klenot. A sakra, tento človek býva tak slepý. A priznajme si to, aj sprostý.

 

Tak a niekedy teraz by mohol prísť happyend ako rytier cvála na koni s obrovským falusom v oceľ odený so svojou vyvolenou v ústrety zapadajúcemu slncu, ktorého lesk sa odráža na leštenom kove jeho hlavy. Mohol...

 

„A čo keby si so mnou išiel tancovať ty?“

„Nie“

„Nie?“

„Tancovať s tebou nechcem“

 

A ďalší krok - well... Klenoty si treba chrániť, odené na príšerách už nevyznejú tak pôsobivo.