Ukazovák sledovanosti
01.08.2006 22:27:05
Včera ma pochytil taký zvláštny spleen. Sú také chvíle. Práca, frustrácia, žiadna perspektíva, žiaden sex a žiadne postavenie. Na také chvíle je najlepšia priateľka. Fľaša Jacka Danielsa a čierne Davidoffky.
Čierne drinky a čierne cigarety pre čiernu chvíľu. A čierne myšlienky. Sedel som v kresle, vdychoval obláčiky smrti a prekladal ich sladkastým zlatým mokom. A vydychoval všetky tie hrôzy, čo som zažil. Aj keď, hrôzy... Predstavujem si denno denne omnoho horšie, než zažívam, ale tá fantázia je tak drsná. Ako jazyk mačky. Can I get an Encore?
Sedím na streche so snajperkou a čakám kedy príde nejaký nevinný mukel. Prásk. Padá k zemi, som vrah. Kvôli nejakému vysnívanému ideálu. Prásk. Ideál sa rúca a ostávam len sám so svojím svedomím. Ukladám sa do prenatálnej polohy. Vzlyk a slzy na lícach. Chlapi neplačú. Plačem. Plačem, lebo som ho do teba chcel strčiť len preto, že si bola povoľná. A potom som bol za najlepšieho, lebo som ťa vraj mal rád. A tak som sa hnusil sám sebe ešte viac. A hnusím sa stále. Všetko čo som povedal a urobil. Toľko výčitiek a toľko rečí. Čo slovo to tŕň. Čo skutok, to ruža. A potom to slovíčko keby. Chlapi neplačú.
Alkohol je pekná kurva. Okráda vás o zmysly a prináša ďalšie. Nové a netušené. Nebezpečné. Kráľovstvo nebeské v sklenenej fľaši s uzáverom.
Zapínam televízor a zakláňam hlavu. Fľaša je poloprázdna a krabička tiež. Spleen ostal a tak mi ostáva len polarizované okno do sveta podo mnou. Zatváram oči a sledujem film. Hovorím mu život. Je drsný. Ako jazyk mačky.

Komentáre
aj ja
je to spleenove