rieper

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Moria vecí

Je toľko vecí o ktorých chcem písať. Dalo by sa povedať, že srším inšpiráciou. Chybou je, že moja prelietavá koncentrácia prelieta z miest plných odporných nenávidených motýľov a temna, cez zelené lúky plné stromov a dúh až sem, do tohto hnusného zavrhnutiahodného sveta bez fantázie, kde človek neuvidí poriadnu mátohu ani keď sa pozrie po prechľastanej noci do zrkadla. A všetky tie drobné smietky nápadov, ktoré vzblúknu vo väzení za lebečnou kosťou vyhárajú a unikajú až tam, kamsi do ďalekého nenávratna, za tisíce a milióny siedmich hôr a siedmich dôl, za prelievané piesky a presýpané vody.
    
Ostávajú nazmar ako žienky v mojom kancli, trasúce sa za láskou. Zaujímavé ako ju všetci hľadajú. Láska, láska, mantra opakovaná toľkým človečenstvom. Zavreli ju do filmov a reklám a kníh a hier a človek by povedal, že biedne zahynula živená len svetlom lámp a reflektorov, prípadne chrapľavou fistulou istého cigary fajčiaceho speváka. Myslím tú opätovanú a viditeľnú, ktorá okrem brania aj dáva a nie púhu platonickú, ktorej sa nedostane naplnenia a je nútená zahynúť v súžení osamelá a zavretá v biednych kobkách múrov vonkajších fasád toho-ktorého ja.
 
A človeku tie iskričky chýbajú, zažaté úsmevom a ohníkom v očiach, vlhkými perami, ktoré zrazu chutia až priveľmi a držaním rúk a objatím, kedy cítiš, že ten, čo stojí proti tebe nieje len nejakým skurveným robotom poslaným na zem aby slúžil ako katalyzátor slobodnej vôle teba, sťa jediného slobodomyseľného výtvoru vonnegutovského stvoriteľa.
 
Iskričky citov, či inšpirácií, všetky niekde strácam a môj mozog sa javí tak veľmi mŕtvym, že začína postrádať rozum.
 
Sediac zavretý v podzemnej kobke ako tie zárodky krás vo mne pomaly zhasínam otrávený štebotom žienok bez lásky, uväznených so mnou, nútený gúľať sizifovskú guľu do farieb vteleného antikrista, prípadne iného ekvivalentu bytosti tak absolútne zlej, že sa jej môžu klaňať len právnici.
 
Jemný dotyk prstov na tvári a chvíle, keď sa vnútri rozviesti a vy viete. Nie tušíte, ani pamätáte si, ale viete. Otvára sa nová cesta, ktorou môžete kráčať a nie len drobný kúsok svetla unikajúci z kľúčovej dierky, ktorú zakryje každé priehrštie bandy tieňov.
 
Medzi prosím a ďakujem vpisujem nemám čas K. a odchádzam. Niekam, kde sa dá.

urk | stály odkaz

Komentáre

  1. zdá sa to byť už dávno
    čo som ti písal niečo podobné, ale dnes musím zasa raz vzdať poklonu tvojmu štýlu. Skvele napísané.
    publikované: 06.10.2006 11:43:06 | autor: vurdo (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. :)
    zase raz trefa
    publikované: 06.10.2006 12:26:05 | autor: mika (e-mail, web, autorizovaný)
  3. safra
    zachvilu budem ako rytmuss, mulano stylo :-)) eeech chapete, dopisal som to, ze seriem tu na to idem na hriby za vrsky a dosla sefka ze "aaa ty si tu paraada..." to je ale sakra smola :(((
    publikované: 06.10.2006 12:28:38 | autor: rieper (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. trefa možno hej,
    ale štýlom si ma neohúril..snažíš sa veľmi sofistikovane, a kým človek dojde na koniec vety, rozmýšľa o čom bol začiatok...
    chcela som to už dávnejšie skonštatovať :)
    publikované: 08.10.2006 22:22:00 | autor: india (e-mail, web, autorizovaný)
  5. india
    ale to predsa nie je rieperova chyba ze mas slabu kratkodobu pamat :))
    publikované: 08.10.2006 22:35:08 | autor: vurdo (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. vurdo,
    mám taký dojem,že to nebude mojou kratkodobou pamäťou...
    publikované: 09.10.2006 17:59:00 | autor: india (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014