rieper

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Changing minds

Chodbou zavíja studený vietor, ktorý je, tak sa zdá, hravý. Zvestuje, že hoc stále trvá leto, jeseň je tak blízko. Kolobeh dôb a období. Teplých a chladných. Prekladaných teóriou ekonomických cyklov, ktorú do mňa hustili v škole. Otrepané frázy odkukané z bežných vecí zabalené do pozlátka zvaného poznanie, či veda a prezentované bežnému plebsu v ničnehovoriacich frázach. Až sa zdá, že domnelí vedátori musia byť pekne arogantné svine. Stačí sa zamyslieť.
Bežné veci.
 
Stojím na planine a gps ukazuje výšku 2104 metrov. Vrchol je o 400 metrov vyššie. Horská lúka, plná kvetov a zistenie, že som namiesto cigariet mal zobrať niečo proti alergii. Prídem si na smiech. Štít ostal nepokorený kvôli vôni. Žltých a fialových.
 
Stojím pred dierou v zemi a dole zurčí horský potok. Skočím, či neskočím. Bude to stáť za to? Stojí to za to? Skáčem a padám a pred očami mi prelietajú šedivé kamene vlhkých stien. Žiaden život. Ten je to, čo bolo predtým. Obalí ma ľadová tekutina a z úst vytlačí posledné zbytky vzduchu. Zachytáva ma prúd a ja bojujem o nádych. Prečo? Lebo sa cítim živý. Každá zo sekúnd pádu bola tisíc ráz intenzívnejšia než celý posledný rok. Posledné roky. Adrenalín vniká do žíl a núti stuhnuté svaly k pohybu. Odrážam sa od dna. Nádych. Prežil som. Úsmev.
 
Stojím pred zrázom a predstavujem si, ako sa zelenkavá rieka pohráva s neopatrným lúčnym koníkom. Je tak malý. Ľudia v raftoch sú tak malí. Ako lúčny koník na mojej dlani. Ten, ktorého som hodil pred chvíľou do rieky. Skočím, či neskočím? Dilema.
Démon strachu zatína svoje pazúry hlboko do môjho srdca. Výšok som sa vždy bál. Lenže. Proti strachu treba bojovať. Nesmiem sa báť. Strach zabíja myslenie. Strach je malá smrť, ktorá prináša úplné zničenie. Postavím sa mu. Dovolím mu prejsť cezo mňa a okolo mňa. A keď prejde, pozriem sa tam, kam šiel. Tam, kam strach odíde, neostane nič. Ostanem len ja. Usmejem sa. Tá litánia proti strachu je pekná pičovina. Načo myslieť? Jeden pád. A potom? Uvidíme.
 
Letím, a konečne som tak prázdny. Tak ako som vždy chcel. Bez malých a drobných bolestí a jaziev z minulosti. A jediné na čom záleží, je zelenkavá machuľa približujúca sa úžasne rýchlo.
 
Prvý dotyk, jemný ako bozk cudnej panny. Nasledovaný ranou mezdi oči, keď zistí, že nemám vôbec čestné úmysly. Strháva mi z tela prilbu a vestu a núka svoju náruč. Rusalka, čo kričí ostaň a ostaň, s perami, ktoré chutia ako tá najlepšia ambrózia. Genéza mýtov. Bytostí opradených legendami.
 
Pomačkaný a poudieraný sa hrabem na breh.
 
Život... Bolí. Občas tak veľmi až strácam reč.
 
Stačí však pár zážitkov ako posledné a jeden vidí, že až odíde strach a  na konci sa hoc doráňaný a zničený vynorí len sám so sebou vie, že vyhral. Na chvíľu.
 
A tak dnes, sediac v opustenom kancli zmáhaný otravnou všednosťou a zúfalou zbytočnosťou podobného trávenia času, mu môžem venovať len trpký úsmev.
Dnes viem, že som väčší a lepší, než som býval. A že na hlúpostiach naozaj nezáleží. A že tento blog je o tom, aby som si to pamätal.
 
Až navždy.

urk | stály odkaz

Komentáre

  1. aj ked viem
    ake je to stat medzi kvetmi a mat alergiu, povedz ze je to parada co ta priroda dokaze... ach jaj ja som tak v precitlivelom stave
    publikované: 10.07.2007 16:22:50 | autor: TPnetopier (e-mail, web, autorizovaný)
  2. viem cital som
    na tvoj stav je jednoducha odpoved: rum, borovicka, vodka ;-) Priroda dokaze same dobre veci, ved nakoniec stvorila aj mna nie? :-))
    publikované: 10.07.2007 16:26:38 | autor: rieper (e-mail, web, autorizovaný)
  3. rieper... nie
    nebudem to riesit tvojim ponuknutym receptom, bolo by mi este horsie a blval by som... a to nechcem
    publikované: 10.07.2007 16:32:05 | autor: TPnetopier (e-mail, web, autorizovaný)
  4. skvelé zamyslenie
    a nádherný výhľad
    publikované: 10.07.2007 17:06:35 | autor: teide (e-mail, web, autorizovaný)
  5. tp
    neser sa, bud chlap, nejaku tu nevolnost znesies a pomoze ti to prist na ine myslienky

    teidik dik
    publikované: 10.07.2007 17:10:26 | autor: rieper (e-mail, web, autorizovaný)
  6. cool
    tak tento sa mi znova velmo pacil..
    publikované: 10.07.2007 17:20:26 | autor: M.R. (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. chjooo
    ked sa to tak vezme, zivot je v celku dost podobny divokej rieke, unasa ta kam sa mu zachce, obcas ta strhne prud pod vodu a testuje ako dlho vyrdzis pri dne, potom ti dá na chvilu dychat, oplieska ta o obrehy a niekde vypluje. otocis sa a zistis ze si na bruhom brehu svojho Styxu a ani si po sebe nestacil nic zanechat :D
    publikované: 10.07.2007 20:18:37 | autor: kami (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. :) jj
    stvorila veru zaujímavé veci, aj človeka, ktorý sa ho celý čas učí mať rád (život) a pritom ho má najradšej, keď ho najviac bolí a stráca ho...
    publikované: 10.07.2007 20:37:13 | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014