rieper

Keď prestalo byť poukazovanie na moje severské korene výrokmi typu vikingovia nepoznajú toto ani tamto vtipné, presedlal som na nahú pravdu.

Dva týždne som bol naložený v liehu a na pláž spravidla nevyliezal skôr, než pred druhou a keď už, tak len preto aby som zapadol do baru na ľadovú kávu a krčah vody, aby som netrhal partu.

Drvivá väčšina mojich spoločníkov síce toľko nechľastá, ale aspoň bola ochotná ma za primeranú úplatu porozvážať po okolí a počúvať nesúvislé mrmlanie na tému la vida bella.

A naozaj by taký dokázal byť, keby bolo mojou jedinou starosťou prebudiť sa bez bolenia hlavy a vybrať si z nemnohých plážových barov ten, odkiaľ ma vyhodili pred dostatočne dlhou dobou na to, aby na mňa medzičasom zabudli, robia v ňom dobrú kávu, nalievajú Jacka Danielsa za 40 korún a obsluhujú časníčky s naolejovanými stehnami bez podprseniek, ktoré sa po trinkgeld zohýbajú tým hlbšie, čím je vyšší, a ktorých výstrih prehbluje prehlbuje priamo úmerne pohárom, ktoré ste vypili. La vida bella.

A ďalšou starosťou by mohli byť úvahy nad tým, ći si ísť ľahnúť k tej čokoládovej pätnástke, ktorá na letmé pohľady odpovedá blýskaním prekliate bielych zubov zasadených v ružových ďasnách s očami plnými vášnivých svetiel, na ktoré muselo padnúť prevažne vážne súhvezdie, alebo radšej za pár nocí serenád na tému ebony and ivory neriskovať natrhnutú riť v n-tej nápravnovýchovnej.

A potom už len sa doplentať na pláž a hodiť sa do slanej vody výskajúc, len aby ste sa z nej neskôr vyhodili a odplentali sa na najbližšiu akciu v jednom, či druhom budoári.

La vida bella.

Stretnúť kopec skvelých ľudí, vymeniť trocha telesných tekutín a pretancovať celé noci.

A potom sa vrátiť.

Holidays.

Len aby som si uvedomil, ako veľmi chcem byť rentiér.