rieper

Back to the roots. Všetko skutočné musí rásť. Solídne a stabilné sa nedá postaviť mávnutím čarovného prútika, prípadne nejakou tou frázou z pera Rowlingovej. Harry Potter má po chlebe a Ron Hermionu dole nedá. Cesta pubertálneho mága je holt ťažká a jediný prútik, s ktorým by si mohol užiť trocha zábavy rozhodne nekúpi u magického kotlíka. Nesmel by si to ale posrať s Čcho, resp. po vzore môjho obľúbeného inocha (trocha zavádzam, v skutočnosti ním bol Janko Kráľ, ale Štúr sa sem viac hodí): "Zapomeň, Drahá, zapomeň jinocha: nade nímž mraky bouřlivě se shání; zapomeň, Drahá, zapomeň na hocha, an Ti posílá bolné rozžehnání," rozkmotriť sa aj s mladou Weaslyovou. A tak, ako všetko ozajstné a skutočné, aj vo mne tá nenávisť zrela dlho, musel som ju hýčkať, hnojiť, hojiť až nakoniec dosiahla svojho pomyselného vrcholu. Stalo sa tak predvčerom. Čítal som istý :časopis  istého Boletalesa. Ergo hríba.

Človek s označením hríb musí pravdepodobne po narodení nastúpiť na ohromnú cestu obrodenia, strastí, ústrkov a nactiutŕhaní, kým z neho prostredie a okolie (tak fyzické, ako aj metafyzické) dokáže sformovať tak fenomenálnu perverzitu, akou sa náš uštrikovaný intelektuál nepochybne stal.

Stal sa arogantným pokrytcom a ako tak ľudská bytosť dokáže premeniť svoje okolie (vlastnosť podobná vranej, kedy tieto vtáky rodu Corvus z neznámych príčin rady sadajú jedna k druhej) priniesol túto nákazu aj do jedného z mála ako tak čitateľných časopisov na Slovensku. A :časopis vo svojej nekonečnej múdrosti dokonca neváha pranierovať pokrytectvo ostatných. A definovať piedestál morálky.