rieper

Asi by som sa mal pochváliť. Dal som tú skúšku. Lebo som frajer. Lebo som sa učil. Lebo pri mne stál pánboh. Dôvodov je ľubovoľne. Kedysi bolo robenie skúšok takmer tak dobré ako sex. Na začiatku si bol spotený a nervózny. Nevedel si ako na to. A dopadlo to na piču. Potom si sa oťukal a učil sa odďaľovať eufóriu prichádzajúcu po každom úspešnom šu...zápise. Zavolal si mame a otcovi a celý šťastný si im opakoval do telefónu: „mám to, mám to!“ a potom ti zavolal Fero, Milan a Katka, či Peťo s Palom a šli ste to poriadne roztočiť do nejakej z odporných putýk plných náckov a pankáčov, bezďákov, sfetovaných kokotov či inej zo sociálnych subkultúr masturbujúcich sa po odporných putykách do ktorých ste to chodili poriadne roztočiť, v alkoholovom opojení všetci tak družne objatí, vymieňajúci si najprv telefónne čísla a potom aj kundy, ktoré ste mali, či mali v bande.

Bolo to fajn, naučil si sa objímať hajzel a doma klamať, že si mal len dve pivá. Rodičia boli až démonicky chápajúci a tých pár kíl na pivo sa našlo vždy.

Z Fera je kokot, Milan je ženatý a manželka ho nepustí ani do obchodu (lebo pri tých pár príležitostiach čo ho pustila skončil s tebou a prišiel domov až ráno na sračky) a Katka? Vymazala tvoje číslo a teraz ti z času na čas pošle vyčítavý mail typu ako si sa mohol tak zmeniť. Kamarátky sa nešukajú. Pritom to stálo za hovno. Možno som ju druhý raz nemal odmietnuť? Mala priateľa. Svedomie? Skúsenosti. Byť podvedený je napiču. Byť za kokota je nahovno. Peter a Pavol sa dali dokopy a kúpili si podkrovie kdesi v centre. Stále sú fajn, ale už to akosi nie je ono. Peter sa opil a chcel sa bozkávať. Francúzsky. Byť podvádzaný je napiču.

Multimediálna onania? Hovoriť o sebe, že si frajer nezaujatým chcípákom, ktorých životy sú tak prázdne, že zavítajú pod každý z nadpisov s názvom sex. Možno len mediálna. Masturbácia. Extrovertný egocentrizmus? Ničmenej, niekomu to povedať musím a takto, potichu to tak nebolí. Pozorovať ako si ľudia kurvia život viac a viac. Ja viem, je to alibistické. Patetické. Melancholické? Melodramatické? Ako Chopinova sonáta č. 1. Už som spomínal? Rajcuje ma. Na perách vyčarí šelmí úsmev.

Musím vstať. Musím si zapáliť. A odjebať sa z tohto bytu. Nie je môj. Je jej. Som frajer, zavolal som. Povedala. Povedal som.

Prvá: „Potrebujem namasírovať.“

Druhá: „Mám tu olej! Olivový.“

Tretí (sediac oproti) „No haló! A ja čo?“

D „To je sexuálne harašenie.“

T „Presne tak.“

D „Nahlásim to!“

T „Nenahlásiš. Ja nahlásim vás.“

Hodina.

Hodina.

Úsmev.

Odúsmev.

D „Nenahlásiš?“

T „Vezmi si ten olej.“

Nešukal som už... koľko? Hodinu? Dve? Tri? Nespravila sa a nespravil som sa a navyše som jej povedal, že píšem. Začínam byť kokot. Moc mluvím. Prehodila si stehno cez môjho zvädnutého vtáka a pohladila ma po tvári.

„Vieš, aj tak to nebolo zlé. Bol si... nežný. Čo je s tebou?“

„Neviem.“

Zapálila dve a jednu mi podala. Podložila si hlavu rukou a o chrbát sa jej obtreli lúče pouličnej lampy. Vyzerala nádherne. Alabastrová socha rozhodená do perín, kde dojem kazili len tmavé chĺpky na predlaktiach.

A chcela byť so mnou.

„Kde si?“

„Neviem.“

Klamem.

Dofajčil som a zobral jej cigaretu. Má choré pľúca a nerobí jej to dobre. Dofajčil som.

„Musím už ísť.“

Nádherná alabastrová bohyňa, ktorej krásu hyzdia len jemné tmavé chĺpky na predlaktiach leží na posteli a jej slnkom je svetlo pouličných lámp. Čaká na mňa? Noha cez nohu a stehno cez stehno ukrývajúc štrbinu, ktorá snáď niekoho urobí šťastným.

Dal som skúšku,

Mal som šušku.

A svet je stále rovnaký a nič sa nezmenilo. Čo viac by som si mohol priať?

Čo?

Úsmev.

Dvanásťročná panna pred prvým pohlavným.

A výrok.

Zmysel je tam aj keď ho nevidíme.

Jebať.