Za zvuku flipflopov,
S nemilou holotou,
Ležím tu v ústraní,
Ľútosťou zmáhaný.
Dáma to je dravá,
Už ma celkom zmáha,
Keď mi od úsvitu,
Nedá spať do rána.
Nedá spať do rána,
A nedá mi večer,
Že som ja úbohý,
Na tento svet prišiel.
A tieto úvahy,
Čo ma tu mordujú,
Uberajú svetlo,
Hen, môjmu osudu.
Pozbieraj sa klasik,
Vravím si účastne,
Nenechaj sa trpieť,
Stále tak úžasne.
Zapálim si cigu,
Kopnem dva, tri rumy,
Toho sa tá dáma,
Toho ona bojí.
S prázdnou hlavou veru,
Lepšie sa mi húta,
Bez prázdnych myšlienok,
Čo len vodu mútia.
Sebaľútosť drahá,
Tak ma opustila,
Tvrdnutiu pečene,
Miesto ustúpila.
Komentáre
no fiha
hehe
do kelu rieper!!!
všestranné črevo :)
nocna chvilka poezie
a spár percentami
ako s dákou slecnou
s platenymi ograzmami
zial s mozgom vyj***t
sa da len docasne
na sviet sa usmievat
kym mesiac nezhasne
rieper,