rieper

Zatiahnem žalúzie a zapálim si ďalšiu. Ako povedal niekto, koho poznám, horský vzduch. A myslím na víkend, kedy som si musel vypočuť klasickú hubovú o tom, ako ma nič nezaujíma. Žiaľ, opak je pravdou.

Zaujíma. Zaujímajú ma pekné nohy a krajšie kozy. A spôsoby, ako ich dostať. Navlečenému v saku so zdurenou prostatou sa mi však do ničoho nechce. Začínam obdivovať drahého priateľa, ktorý to dokáže večer dáme ešte poriadne ukázať. Mne ostávajú len tie pseudoromantické prechádzky a počúvanie blbých tliachov. Ak má byť vzťah o kompromisoch, tak potom naň nie som súci. Negovať sexuálnu frustráciu kibicovaním je príliš nepraktické.

Vedľa ruky leží zrkadielko a na ňom trocha prášku. Posledná z možností, ako sa odviazať. A zabudnúť. Na všetky tie výčitky, externé aj interné. Častejšie i menej časté. Trocha umelého šťastia. Dojazd je zlý, ale za chvíľu to stojí. Depresiou platiť endorfínom. Nech sa páči.

Vlastne ma zaujíma oxymoron. Všetky tie absurdné scény posledných dní. Z ktorých je férový trip príliš slabý a nezaujímavý.

Rozhovory:

Rieperko, vy chlapi ste svine.

Prečo?

Prečo mi všetci pozerajú, kam nemajú?

Do očí?

Povedal som. Povedali čísla double D navlečené v elastickom žltom XS. Chlapi sú len ľudia. A ženy pekné kurvy ak dokážu tvrdiť, že XS nosia preto, lebo sa v ňom cítia dobre. Nech žije pretvárka. Soontobe sklamané nádeje. Páčiť sa len niekomu a páčiť sa všetkým. Lúzrom, na ktorých nezáleží.

Absurdné scény, absurdných ľudí. V absurdnom svete. Absurdný život.