rieper

Takáto úvaha ma skolila po tom, čo som „po tom“ sedel pri bare jedného z prominentnejších bordelov Bratislavy, do ktorého som sa dostal po slede rôznorodých udalostí okorenených vykopnutím z karaoke baru, ktorému predchádzalo húlenie trávy pred Slovenskou Akadémiou Vied, trojhodinový spánok, deň v práci a chlapácke reči spolku pánov z Bratislavy obklopených nadržanými anglánmi v nemenej prominentnom bratislavskom striptízovom klube lejúc do seba jedno šampáňo za druhým. A veta: „Aj ja mám svoju prácu rada,“ spojená so skurvene vzrušujúcim dotykom prstov jej nôh a môjho vtáka skrytého pod menšestrákmi.

 

Napadli mi len tie nájazdové vzťahy. Krátke a intenzívne ako nájazdy Mongolov po tom, čo som zhliadol zaujímavú informáciu o tom, že každý dvestý človek na zemi odvodzuje svôj genetický pôvod od Džingischána. Prosto ubersamec. Rozbitému sa to asociuje priam skvele, najmä keď musí s prijebaným postkoitálnym úsmevom na tvári odrážať dobiedzajúce dotazy osôb s ním život zdieľajúcich ohľadne termínu jeho príchodu domov.

 

Áno, nie, áno, nie a do lží sa zahalím ako do dymu z cigariet, tentoraz hnusne odporných marlboriek, ktoré som kúpil v jednom z tých drahších podnikov, kam chodia uberkurvy baliť svojich budúcich bývalých v zúfalej snahe vyhnúť sa práci hyzdiacej ich dokonalé telá.

Pokúšam sa kvantifikovať to mizivé percento žien, ktoré nie sú kurvy. A s typicky alkoholickou sebaľútosťou si vsugerúvam, že žiadne nepoznám. A ani nemám záujem spoznať. Prosto kokot. Kohút. Zavri oči, svet sa točí a vĺčik na kolotoči. Čo by som s nimi robil...

 

Problém je, že človek starne. A zjavne dobieha sám seba. Sediac v bare jedného z prominentnejších bratislavských bordelov ma doháňa minulosť a budúcnosť a chvíľky vášne a uspokojenia nahrádza neurčité prázdno rozlievajúce sa z hlbokých zákutí predĺženej miechy a žalúdka.

 

Keď koníčkom je pálenie mostov a imperatívnom nemožnosť odpustiť. Sebe, či iným. V nedokonalom svete hľadať a očakávať dokonalosť a byť prekvapený, keď ju nenachádzam. A žiť len v tie surrealistické noci, ktoré existujú len z časti v príbehoch a spomienkach. Žiť príbehy. A nežiť.

 

Nájazdové vzťahy. Odrazy tých skutočnejších zobrazených v umeleckých galériách snov a mágie. Odrazy skutočných, ktoré nepoznám.

 

Ktoré končia zatvorením knihy. Žiadnou drámou. Prosto fádnym žili až kým nepomreli. Ilúzie. Žiadne slzy, len... ako sa to hovorí? Upír.