rieper

Všetky zlé veci začínajú na vieš. Skoro všetky. Niektoré do života vkĺznu ako smska, ktorú nemá kto napísať. Nemal by napísať. Niečo ako: „Prečo neprídeš?“

Pozeráš do zrkadla a vieš, čo by som mal. Urobiť, napísať, povedať. Zdvihnúť telefón a zavolať a povedať prosté: „Lebo...“, potom prehltnúť všetky tie ďalšie sprosté slová na m, či i len preto, aby si zachoval aspoň čiastočné zdanie vážnosti.

Pred sebou.

Pred iným.

Svet sa otočí a do zrkadla pozeráš stále. Spätného pred domom. Oknom. Svetlom v temnote, jediným uprostred odľahlého sídliska kdesi ďaleko, ďaleko.

„Si kokot. Strašný, strašný.“ Úsmev. Nič, čo by si nevedel. A cigareta a ... A prosto nechceš byť. Dobrý a spoľahlivý kamarát a mladší brat a kopa, hŕba  ďalších skurvených výrokov omieľaných a omieľaných len aby sa niektoré štetky cítili lepšie. Vždy pripravený. Na ospravedlnenie noci, ktorá nič neznamená. Pre nich. Snáď pre teba? Noc, po ktorej si túžil tak dlho a keď prišla bola lepšia než tá, čo si si vysníval. Áno, áno. Spomínaš.

A budeš spomínať.

Preložená pár tajomstvami a vzlykmi na posteli. Je kruté cez ich urputné počúvať, prečo prišla. Sitcomlike.

„Nesprávnych. Vyberám si nesprávnych.“

Zakrnelé ego bujnie pocitom vlastného rebelanstva a myseľ napĺňajú obrazy mužov v bielych tričkách a rifliach na motorkách s výrazom poriadne nasraného Jamesa Deana. Pobozkáš ju. Nežne. Na nos. A vlasy pošteklia na nahej hrudi a vlhká pička sa pritisne na stehno. Dych spravidelnie. Zaspí. Idylka. Krátené.

A ráno sa dozvieš, že ty si bol nesprávny inak. Chyba. Po použití zahodiť. Pán správny nesprávny bol v kine s druhou. A ty si dostal cenu útechy. Len jednu. Zrazu si kamoš a pred tebou sa tiahne zástup iných.

Pípne smska.

„Neprídem, lebo... zavolaj si riešených a riešiacich, samčekov čo ochotne zvlažia tvoje labie. A mne daj, prosím, pokoj. Nechcem cenu útechy.“

Zasa dráma. A úsmev. A zrkadlo. Na kopčeku ďaleko od svetiel veľkomesta, len v žiare reflektorov vyťahuješ fajku. Trocha vanilky, trocha tabaku a dlhá, dlhá noc plná hviezd. Ešte svietia.

A dlho budú.

Natruc všetkým sklamaniam tak drzo nemenné.

Chvíľu si predstavíš, že... Že jej je ľúto.

Vieš, že nie.

Ale už to tak nevadí.

A nebolí.

Úsmev.

Vanilkový dym sa mieša so spomienkou na vôňu inú. Škoricovú. Ešte raz si ju dovolíš.

A zabudneš.

Takmer úplne.