rieper

Niekto sa presviedča a verí. Niekto nemo trpí. Ja to riešim ignoráciou a mazaním čísel. Väčšinu citových problémov. Som holt rak a navyše solídny narcis a ako taký sa len veľmi ťažko vyrovnávam s ... prehrou? Povedzme, že s faktom, že sa niečo nevyvíja tak, ako by som si prial. Ach áno, som aj dosť netrpezlivý.

Narazili sme na seba niekedy dávno. Dáma nič moc na prvý pohľad, taká, za ktorou sa na ulici asi neotočíte, samozrejme len ak má kabát. Má nádherné prsia. A to som skôr na nohy. Na druhý má v očiach búrku a na tretí ... na tretí si predstavujete dlhé prechádzky popri zapadajúcom slnku, či ďalšie z mnohých klišé implantovaných do môjho mozgu americkými scenáristami. Samozrejme – nie sám. A nejaké tie prechádzky by aj boli a pár chvíľ plných vášne kedy som si mohol myslieť  že... že som naivný. Iný asi nebudem.

Po čase ma hry baviť prestali a zistil som, že nemusím byť sám. Postihnutý, či invalid vo svete plnom ľudí. Nemusím byť sám, čo potrebuje zachrániť. Že by sme mohli byť dvaja.

A tak som sa stratil. Z očí, z mysle, sveta a okolia. Zahodil spomienky a pocity, aby som na chvíľu mohol opäť žiť aspoň trocha... Pozrieť sa do zrkadla a necítiť sa ako handra.

Snáď by som nemal dvíhať neznáme čísla.

Ahoj Rieper.

Ahoj...

Dúfam, že nedostaneš hysterický záchvat.

Nie...

Pozerám do zrkadla.

Zajtra, zajtra ju opäť uvidím.

Mám strašnú chuť si zapáliť.

Zapálim si.

Rozmýšľam, či mám tancovať od radosti.

Alebo si zapáliť ďalšiu. A opäť utiecť.

Je to tak 50 na 50.

Smutné, že nevolala kvôli mne.

A tak sám seba zrádzam.