rieper

Veľmi dobre dokážem pochopiť potrebu ľudí zdeliť niekomu svoj názor. Ten odporný čechizmus ma už zmáha, ale nepodarilo sa mi nájsť zodpovedajúci slovenský ekvivalent. Slovenčina je tak málo obratná, čo je samozrejme vinou SAVkou odchovanej domnelej „šedej zóny“ (ergo intelektuálneho slovenského disidentu, ktorý nemal gule otvorene sa postaviť proti režimu a aby nestratil punc ilegality a iniciatívu slobody, musel pre seba vymyslieť vlastný výraz.), ktorá okradla výrazové prostriedky o mnoho tvarov, na ktoré je naša bratská Čeština tak bohatá. Asi to bude zakódované niekde v duchu národa, ak vôbec niečo také môže existovať. Česi boli vždy tí šikovnejší, tvorivejší a marketingovo úspešnejší. Slováci utreli huby. Aj jazykom.

 

A tak ako jazyk, máme tu aj národ, na ktorý každý zabúda. Prehliadaný národ plný jedincov, ktorí si myslia o koľko sú od ostatných lepší. Ostatných Slovákov.

 

A my máme byť extrémisti? Xenofóbovia? Pomýlené činy pomýlených detí vydávajú za rasovo motivované útoky. Pomýlení dospelí, ktorí by to mali vedieť lepšie potom tárajú hlúposti. V televíziách, rádiách, novinách... Médiách. Hýčkajú si tie drobné semienka nenávisti kým nevyrastú do sily a krásy. A potom povedia: „Veď to oni“.

 

Je vlastnosťou kôp rásť. Bez ohľadu na to, čo na ne hodíme. Skutočnosť je totiž tá, že hocaké vyjadrenie na tému súčasného extrémizmu len leje vodu na mlyn tých pár ľudí, ktorých to naozaj zaujíma. Je tak príjemné a jednoduché označiť nepriateľa a odkloniť tak tvár davu maniakov od skutočnosti, na ktorej naozaj záleží.

 

Politika nacionalizmu. Etnicita. Etnické ideológie – aké to nádherné putá pre národ. A dav. Sloboda je ako tieň. Bez svetla ho nevidíme.