rieper

Žil som. Ak sa to dá nazvať život. Jedol som. Prechádzal sa. Miloval? Robil som primálo vecí a predsa mi srdce pumpovalo krv a svaly hýbali telom presne tak, ako to zamýšľal stvoriteľ. V tichej a dokonalej piesni života. Nudil som sa. Strašne, strašne sa nudil a nevážil si tú dokonalosť. Chýbala v nej výzva. Asi som som si mal svoje túžby dobre rozmyslieť.Viac jesť. Viac si užívať. Viac... Tí najväčší z nás však odišli prví. V deň, keď sa začali strácať ľudia.

 

Len tak.... Z ničoho nič. Žuch! A človek bol preč. Žuch. Ďalší. Ďalší. Pokojný, pokojný život skončil a zrazu bolo vzrušenia až primnoho. Objavili sa proroci. Starší. Zo zabudnutých zákutí nášho malého sveta pritiahli vekovité bytosti, ktoré vraj prežili armageddon minulý. Koniec starého sveta a začiatok toho nášho.

 

Kajajte sa. Vraveli. A my sme sa kajali. A mizli ďalší a ďalší.

Prichádza posledný súd vraveli. Pozrite sa na nás, my, poslední cnostní, sme sa zachránili pred veľkým zlom a prišli sme vám o ňom zvestovať. A mizli ďalší.

Zahoďte svoje egá a nasledujte nás do temnoty, ktorá nás jediná zachráni pred odporným svetlom sveta vyššieho ako ten náš, ktorý si prišiel vybrať svoju obeť.

A my sme ich nasledovali. Chvíľu. Skrývali sa a trpeli, len aby Starci tlstli a prospievali z našich mozoľov ako odporné pijavice, bobtnali v tme vykúpenej našou krvou.

Len preto, aby sa na konci ukázalo byť všetko zbytočné.

Až keď z nich zmizol aj posledný a ostali sme len my. Malé neduživé zbytky kedysi rúčeho národa. Len aby sme aj my postupne upadali. Nechcení. Zbytky. Kolaterál.

 

Až som nakoniec ostal sám. Hĺbať o živote po živote a vykúpení. A potom som zmizol.

 

A po domnelom armageddone žil ešte dosť dlho na to, aby som napísal týchto pár riadkov. Vykúpenie? Ocitnúť sa v studenej cajle kde na vás vypliešťa oči banda cudzích úchylákov. Život posmrtný – well... Nestojí za to. Stále len dúfať a pozerať dopredu. Brrr. Mal som, mal...

 

Strih.

 

Rodinka pri stole.

„Mami, ten kapor je nejaký trpký. Vôbec mi nechutí.“

„Ale Janka, veď bol posledný. Kúpila som ho kvôli tebe. Vždy si chcela na Vianoce kapra.“

„Ja ho nechcem! Nechutí mi!“

„Tak ho nejedz!“

„Mami?“

„Áno?“

„A čo mi prinesie Ježiško?“

Etc.

 

 

A poučenie? Žiadne neexistuje. Pre ľudí ani kaprov.