rieper

Masírovaním mozgov. Je to úplná paráda. Jednoduché plány bývajú najkrajšie. Zoberieťe mozog a masírujete ho tak dlho, než sa správa tak, ako by ste si priali. Mozog je v zásade jednoduchý nástroj, tak ako každý iný. Môžete ho otupovať alkoholom, plniť nezmyslami, používať, nepoužívať, strácať. Skrátka mozog. Pár deka neurónov a iných sračiek. Nič moc. A teraz to ovládnutie. Mám taký sen. Vytvoriť dokonalého človeka. Neskutočný ideál nádherného a inteligentného virtuálneho homunkula a obsadzovať ho do filmov. A dávať ho za vzor všetkým tým ostatným nemtavým nímandom, ktorý sedia na druhej strane. Postupne. Pomaly. V honbe za vzormi sa mnoho ľudí ochotne vzdá vlastnej prirodzenosti. A nahradí ju inou. Umelou. Prečo teda neponúknuť prirodzenosť tak neprirodzenú, že bude nedosiahnuteľná? Ideál božskosti. Aby všetky tie sračky za sklom umreli na komplex menejcennosti. A až budú zo všetkých žien anorektické harpye a z mužov svalnatí intelektuáli, ideál jednoducho zmením. A ešte mi budú tlieskať. Nakoniec, prečo neexperimentovať? A až budem na uliciach stretávať len tie ideály, vrhnem sa na šľachtenie kapríkov. Na tých sa vraj dá slušne zarobiť.