rieper

Zobudil som sa a stál mi klát. Nebola to taká typická eštenadrbano-skororannáerekcia, kedy sa ešte polodriemajúc s úsmevom na perách osahávam a zisťujem, že chalan sa zvládol len pol žrde. Bolo to úplné drsné tágo tvrdé ako kalená oceľ. A prvá pekelná – pýtal sa vyvenčiť. Človek sa ženie na záchod a dúfa, že ho so stanom v nohaviciach nenačapú spolubývajúci. Neveľmi potupné, ale tak hnusne chápajúce pohľady. Ženu som nemal takmer 4 mesiace a tvárou v tvár samiciam v kancli to predstavuje denné chvíle trávené zúrivou masturbáciou kedykoľvek sa to dá.

Záchod sa podaril bez väčších problémov. Horšie je to s prevedením malej. Zavreté dvere a rozmýšľanie. Chalan sa umúdriť nechce, takže pri dobrej vôli trafím tak nádržku nad misou, výpusť však v žiadnom prípade. Do „uvoľnenia“ tlakov sa mi nechce, keďže sa mi točí hlava z piva a fernetu a všeobecne jednoducho nemám chuť na samoobsluhu. Vyhráva tretia – potupné sedenie, pre nutnosť ktorého nás ženy tak nenávidia. Sedenie tiež nieje ľahké. Nezmestíme sa obaja. Nakoniec sa s hlavičkou na imitácii porcelánu predsa len na poslednú chvíľu podarí tá správna poloha. Domnele. Vlhká škvrna na spodkoch svedčí o opaku. Keby som sa ešte poblil a posral aspoň budem ako čierny barón. Takto ostávam len pri sprchovaní.

 

Zatváram oči a rozmýšľam, kde sa stala chyba. Trpím krízou identity.

 

Tá žena bola krásna. Ohromné bradavky na ohromných a nádherných koziskách vtesnaných do na chlp padnúceho topu, ktorý stenajúc prosil o to, aby ho niekto vyzliekol a oslobodil krásu, akú som nevidel desaťtisíc rokov. Cítim sa ako Pavlov pes, keď sa rozvieti žiarovka. Ústa sú zaplavené slinami. Hypnotizovaný tými nepokojnými terčíkmi, ktoré by mohli rezať diamanty a tak chtivo si pýtajúce ústa a riťka, ktorá túži iba po rukách. Prototyp sirény, ktorá ma mámi svojím spevom. Dvíham sa, musím ju mať. Je to skoro polrok a táto je nádherná. Vášnivá. Pripravená. Túžiaca. Jedna.

 

„Čakám tu na priateľa“.

 

Zdrvený sa vraciam k fernetu a davidoffkám. Priateľ prichádza. Vidlácky pako vo flanelovej košeli, od sirény o hlavu nižší. Leje do seba pivo a zamastenými paprčami jej špiní krásne prsia obalené v zelenom kúsku najšťastnejšieho odevu môjho sveta. Siréna skláňa hlavu. Po hodine pako odchádza liať do seba pivo k baru plného podobných kokotov ako je on sám. Možno som predpojatý, ale niektorí ľudia sú mi napohľad nesympatickí. Odhliadnuc od toho, že v prípade flanelovej košele som vyslovene zaujatý, jeho kamaráti sú čuráci úplne nezávisle. Vrana k vrane... Siréna odchádza sama. Obzri sa, daj mi šancu. Prosím... Skláňa hlavu.

 

Až do teba ten tvoj chudák bude vchádzať, nezabudni mu povedať ako ho ľúbiš. Bude si to vážiť.

 

A tak si dávam ďalší fernet a ďalšiu cigaretu. Prichádza chalan. Dobrý večer priatelia a blabla a ďalšie. Nakoniec sa dostávame k tomu ako dobre vyzerám a že asi od seba musím ženy odháňať. Nakoniec sa dostávame k tomu, že musím odháňať jeho a vysvetľovať mu, že fakt dnes už netúžim po žiadnej spoločnosti. A nakoniec sa dostávam domov opäť sám. Ku krízam a chybám.

 

Život je len krutý žart, keď poznáte toľké nádherné ženy a toľko nádherných mužov. Túžite však po tých, ktoré túžia snoch a chodia s nočnými morami a nemajú ani toľko rozumu, aby sa potom nesťažovali. A po vás túžia tí druhí.

 

Človek by si myslel, že láska nebude taký skurvený bordel. Nasrať.